Jazzový koncert v Moyzesovej sieni dokázal, že o jazz je medzi mladými ľuďmi stále záujem. Aj keď jazz nepatrí u nás medzi mainstream, práve erudovaní odborníci, hudobníci a nadšenci ho podobnými podujatiami pozdvihujú. Speváčka Lucia Lužinská a gitarista Boris Čellár sú nepriamymi pokračovateľmi legendárnych hudobníkov Petra Lipu, Jozefa „Doda“ Šošoku... Táto mladá jazzová krv nepracuje iba na svojej vlastnej propagácii a produkcii, ale podobnými projektmi šíria osvetu. Známe boli ich stedoškolské „výchovné“ koncerty a teraz sa rozhodli vstúpiť na univerzitnú pôdu. Univerzitný jazzový workshop, kde boli Lucia a Boris lektormi, priniesol tri plodné stretnutia, kde teória hrala rovnako dôležitú úlohu ako prax v podobe aktívnej hry. Študenti pochopili, že iba samotné hranie nestačí a preto sa vzorne vŕtali v harmóniách, stupniciach, módoch. Vrcholom úsilia bol koncert v Moyzesovej sieni (30.novembra 2009), kde odzneli štyri nacvičené skladby: T. Monk: Blue Monk,G. Gershwin: I Got Rhythm, J. Mercer/J. Kosma: Autumn Leaves a A.C. Jobim: So Danco Samba.

Sála bola reprezentatívnym miestom, kde boli pozvané významné osobnosti univerzitného života. Ktovie, či by si našli cestu do malého útulného klubu, kde by toto vystúpenie malo väčšie opodstatnenie. Muzikológovia a iniciátori celej myšlienky Vlado Zvara a Yvetta Kajanová predstavili desať študentov, ktorí boli vybraní, aby od prezentovali výsledok. Viacerí z nich už absolvovali svoje vlastné koncerty, boli zvyknutí na veľké publikum, pre niektorých to však bola ich koncertná premiéra. A tréma úradovala. Nie vo veľkom, ale menšie odchýlky by sa našli.

Štyria speváci - v sólovom speve Samuel Tomeček, Andrea Bučková; sprievodné vokály patrili Lucii Fojtíkovej a Alene Moravcovej. Na klavíri hral Erik Dimitrov, dvaja gitaristi, Peter Vavro a Pavol Mazúr, trubkár Michal Rešetka sólovali počas sprievodu basgitaristu Michal Baláža a bubeníka Ľuba Ambrózaia. S radosťou sa pohrali s jazzovými štandardmi a dali im nový šat, nekopírovali staré legendy. Speváci priniesli v ohnivej sambe vášeň a živelnosť. Podávali si medzi sebou tónovú štafetu, každý s chuťou sóloval, nikto s nikým nesúperil, ale vzájomne si pomáhali, aj preto vznikol celistvý výsledok. Ocenila ho nabitá sála dlhotrvajúcim potleskom. Študenti sa ešte stihli poďakovať svojim „učiteľom“, Lucii a Borisovi, ktorí sa už pomaly pripravovali na svoj koncert.

Pred prestávkou odovzdali ceny pre najkompaktnejších účastníkov dielne. Aj keď by si cenu zaslúžili asi viacerí, ocenení mohli byť iba dvaja. Bubeník Ľuboš Ambrózai získal cenu rektora Univerzity Komenského za vzorné reprezentovanie Univerzity Komenského a klavirista Erik Dimitrov získal cenu Jozefa „Doda“ Šošoku od Hudobného fondu. Druhú polovicu koncertu odohrala Lucia Lužinská a All Time Jazz Trio (Boris Čellár, Klaudius Kováč, Robert Ragan). Stres zo študentov opadol a mohli si ísť vypočuť perfektný jazz All Time Tria s množstvom nuáns a špecialít. Bola by chyba porovnávať obe prezentácie – študenti versus profesionáli. Študenti muzikológie isto ešte nedosahujú úroveň týchto profesionálnych hudobníkov, ale aj ich vystúpenie dokázalo, že už klopú na bránu hudobného sveta.

Lucia a All Time Jazz Trio aj v komornom obsadení odpálili jazz na najvyššej úrovni. Lucia spievala čisto, vynikajúco intonovala, miestami ticho šepkala, inokedy jej hlas skvelo zasvietil vo vysokých polohách. Jej scatovanie by mohli odpozorovať dnešní beatboxeri, ktorí si myslia, že to je ich „vynález“. Nevadila ani absencia bicích nástrojov, Lucia ich nahradila klopkaním svojich podrážok. All Time Jazz Trio predviedlo výnimočný výkon, aj na malých plochách ukázali nápady, keď Robert Ragan slapoval, Boris Čellár jemne hral na gitare a Klaudius Kováč prstami lietal po klávesoch. Hrali jazzové štandardy, ktoré interpretujú vo vlastných aranžmánoch. Lucia dala neskôr priestor aj triu. Obecenstvo očakávalo inštrumentálku, ale Boris sa chopil mikrofónu a na prekvapenie mnohých zaspieval a ukázal tak, že je aj slušným vokalistom.

Zhruba hodinový koncert mal veľký úspech a živo diskutujúci ľudia boli dôkazom, že má cenu riadiť, pripravovať, usmerňovať, najmä ak sa na organizácii zúčastňovali študenti a mohli si vyskúšať teoretické vedomosti o hudobnom manažmente aj v praxi, v krátkosti, vŕtať sa v slovenskom stagnujúcom hudobnom živote.