Z teórie: „SWING“ – hudobný termín a pojem, ktorý má niekoľko významov a predsa je len ťažko presne preložiteľný.
Znamená a označuje:
1. švih, tempo, rytmus
2. štýlové obdobie jazzu cca 30-tych rokov (minulého storočia), na prelome medzi tradičným a moderným jazzom. Charakteristické je najmä v USA o.i. aj vznikom mnohých skvelých big bandov s ich slávnymi jazzovými a aj tanečnými produkciami.
3.ťažko definovateľný pojem, ale pre jazzového hudobníka je to nevyhnutný základ jazzového prejavu, takmer v každom jazzovom štýle. Príznačný je tu rytmický ťah „drive“ v každom tempe, cítený aj hraný prízvuk na druhú dobu, strhujúci „timing“ všetkých nástrojov orchestra - výsledkom sú zimomriavky na chrbte (potvrdzujem z vlastnej skúsenosti...).

S vaším láskavým dovolením, pripomeňme si trochu z histórie swingovej legendy:
Výrazným predstaviteľom big bandového swingu bol (a je...) americký big band GLENN MILLER ORCHESTRA. Glenn Miller (nar. 1.3.1904, sám výborný hráč na trombón), založil tento orchester v roku 1930, ale až od roku 1938 slávil svoje najväčšie úspechy. Príznačný pre jeho zvuk a prejav sa stala (a dodnes ostala) charakteristická saxofónová tzv. „Miller-sadzba“ – t.j. vedenie melódie klarinetom, ktorý je o oktávu vyššie nad tenorsaxofónmi sekcie. (Tento zvuk použil Miller náhodou, keď sa na pere zranil jeho 1. trúbkár, ktorý dovtedy hrával 1.melodický hlas). Orchester sa stal idolom generácií na celom svete...!
V roku 1944 letel na vlastnú žiadosť celý orchester z USA do Veľkej Británie, aby tam, ako súčasť americkej armády, ostal hrať koncerty pre vojakov spojeneckých vojsk – najmä pred a počas slávnej invázie v Normandii (6.jún 1944). V decembri 1944 letel Glenn Miller sám (orchester iným lietadlom za ním) z Anglicka do Paríža dohodnúť koncert. Lietadlo, v ktorom letel sa cestou v hmle stratilo a zmizlo z radarov. Nenašli sa ani trosky ani posádka lietadla a dodnes sa smrť Glenna Millera neobjasnila. Orchester ale ostal hrať ďalej pod menom „Glenn Miller Orchestra“. Na poste dirigenta a kapelníka sa vystriedali mnohí dirigenti. Dnes stále žije legendárny idol miliónov priaznivcov v orchestri, ktorý stále nesie jeho meno.

8.januára tohto roku sme mali v Bratislave, v Slovenskom rozhlase, možnosť zažiť koncert GLENN MILLER ORCHESTRA ® - v jeho európskej podobe, ktorú už desaťročia licenčne vedie Holanďan, dirigent a klavírista Wil Salden. Orchester má klasické obsadenie 5 saxofónov, 4 trombóny, 4 trúbky, bicie, kontrabas a klavír. Má speváčku s vokálmi z orchestra. A samozrejme, hrá originálne aranžmány pôvodného orchestra! A tak sme mali možnosť zažiť až šokujúcu nadčasovosť slávnych skladieb z repertoáru pôvodného orchestra Glenna Millera: Moonlight Serenade, American Patrol, Tuxedo Junction, Begin The Beguine, In The Mood, či Chattanoga Choo Choo a ďalších! Hudobníci, vážni profesionáli, sú väčšinou z Holandska, z Nemecka a Dánska. Hrajú výborne a absolútne profesionálne. Bavili svojimi kvalitnými sólami, sekciovou zohratosťou, ale aj vtipnou muzikantskou „choreografiou“ nielen poslucháčov, ale aj seba samých. A hlavne vystupovali s jasným posolstvom nositeľov histórie slávneho orchestra.

Orchester hral samozrejme naživo bez ozvučenia (!) „unplugged“, na sóla sa chodilo dopredu k jednému mikrofónu. Speváčka a vokály spievali na mikrofóny. Zvuk orchestra bol vo Veľkej sále SRo výborný. Trochu mám výhrady ku kvalite malej aparatúry, ktorá aj keď iba pre spev a inštrumentálne sóla, ale aj tak rozsahom a farbou nestíhala zvukovú kvalitu živého orchestra.

Pre mňa, aktívneho jazzového muzikanta, bolo pôžitkom si tentoraz pasívne „odohrať“ koncert ako divák, pretože skladby v tých istých aranžmánoch som roky s radosťou hrával v Bratislavskom Big Bande Janka Štubniaka – ako 1. trombónista.
Ale celkom určite, koncert bol pre všetkých (hľadisko sály bolo vypredané !) sviatkom swingu a oslavou histórie jeho legendy – Glenna Millera.