Ľutujte a plačte všetci, ktorí ste si trestuhodne nechali ujsť prelet žiarivej kométy novým bratislavským Nu Spirit Clubom. Žiadny znalec nepochyboval, že vystúpenie vzácnej ikony britskej jazzovej scény, charizmatického Courtney Pinea, bude skvelé. No, že sa zmení na takú kvintesenciu univerzálnej jazzovej radosti, bol bonus vskutku neočakávaný. Do pozitívnej synergie sa spojilo všetko: bezvadná show, muzika plná života, bravúrne inštrumentálne výkony, nevídaná bezprostrednosť a uvoľnenosť účinkujúcich, famózna rodinná atmosféra. Priestor Nu Spirit Clubu je taký malý a intímny, že sme si s muzikantami mohli vymieňať priateľské úsmevy a pár slov po každom sóle. Zo sympatického Courtneyho nebolo možné spustiť oči: sršiaca energia, exoticky zjav, výborný účes (ako sfinga), gúľanie obrovskými očami a vyvracanie bielok. Nositeľ rádu CBE (Commander), čo je tretí najvyšší Rád Britského impéria, bol z takej blízkosti neodolateľný. Hneď v úvode odpálil inštrumentálnu latku do nedostižných výšin niekoľko minút trvajúcim bravúrnym sólom s neprerušeným výdychom (náročná technika, kedy nádych sa robí bez prerušenia výdychu, takže tón znie kontinuálne).

Courtney Pine (*1964) chodí na Slovensko v desaťročných cykloch. Prvý raz som ho u nás videl na jazzákoch v roku 1988. Bol vtedy skromným mladíkom, ktorý podal strhujúci výkon vo vášnivom, abstraktnom, takmer punk-jazzovom free. Druhý raz sa tu objavil v roku 1998. Opäť na jazzákoch. No vtedy už bol žiarivá hviezda prvej veľkosti. Prišiel s programom založenom na jeho zrejme najúspešnejšom albume Underground. A mal so sebou aj speváčku a dídžeja. Vtedy už svojím typickým melodickým rukopisom spájal kvalitu tradície s funkom, popjazzom a elektronikou. Skladby na živo zneli výborne, no na albume zneli plnšie a živšie. Do Nu Spirit Clubu v roku 2010 prišiel tretí Courtney –sympatický chlapík a ostrieľaný muzikant v najlepšej fáze zrelosti. Skladby z jeho nového albumu Transition in Tradition sú výborné, no na živo v Nu Spirit Clube zneli omnoho plnšie a živšie! A inak sa nezmenilo nič. Kritici píšu, že jeho najnovší album je iný, ako všetky pred ním. Nesúhlasím. Pinov princíp sa nemení. Len sa zdokonaľuje a prečisťuje. Jeho metóda kombinácie neskombinovateľných prvkov do nenapodobiteľne melodického Pine-koláča funguje naďalej. Skúste si predstaviť balkánske etno s gréckymi a klezmerovskými esenciami pointované cigánsky vášnivými husľami a chytľavými frázami jazzovo synkopujúceho basklarinetu. A to všetko podložené karibskou rytmikou s prvkami samby. Kto bol na koncerte vie, že sa to dá. A ako! Pine je globalizátor hudobnej vrúcnosti. Ako inak nazvať jeho schopnosť spájať najchutnejšie, ale aj najvážnejšie esencie rôznych etáp a druhov hudby do novej veselej jazzovej kvality? Pine vie za pomoci najdivokejších spojení skladať radostnú a vrúcnu hudbu dostupnú najširšiemu publiku a neskĺznuť pritom do banality. Akoby lietal na ponorke a potápal sa na Mont Evereste. A tak prirodzene, že nikoho ani nenapadne sa čudovať. Pine je úžasný chlapík.

Pozornosť pútal aj vynikajúci kubánsky huslista Omar Puente. Unisoná jeho elektrických huslí s Pineovým basklarintom v chytľavých témach hladili uši. Defakto, spolu s klávesistkou Zoe Rahmanovou v témach inteligentne vykrývali chýbajúcu dychovú sekciu, ktorá na CD je. Samotný Pine najviac oslňoval hrou na basklarinete. Jeho typický tón, bravúrna technika a melodika sú dnes už značkou. No výborne hral aj na sopránovom saxofóne a altovej flaute. Často sa vrhal do spanilých jázd na jeden výdych. Boli to jazdy na hrebeni vysokánskej vlny vybudenej energiou groovovo pulzujúcej rytmiky. Kapela celkovo znela výborne. Na španielke a elektrickej gitare hral Cameron Pierre, na kontrabase (požičanom v Bratislave) Darren Taylor a na bicích Robert Fordjour. Všetci za 1*.

Záver koncertu odľahčila inteligentne nadhodená hymnická Healt the World Michala Jacksona a tiež 30 výskokov, ktoré sme na vlastnú žiadosť urobili. Naozaj 30, rátal som to. V Prahe deň pred tým zvládli vraj len 20. Podľa Pinea to bol svetový rekord. No a v Bratislave stál lístok výborných 20€, ale ani tak nebolo vypredané. Koncert bol finančne stratový, čo môže organizátorov v budúcnosti odradiť, a to by bola veľká škoda. O to viac ma zaskočilo, že vo viedenskom jazzovom klube Porgy a Bess stál lístok len 18€. Pineovci tam hrali na druhý deň. Takže tak.