Biréli Lagréne – gitara, Franck Wolf - soprán a tenorsaxofón a Jürgen Attig - kontrabas

Biréli Lagréne bol považovaný za zázračné dieťa. Pochádza z hudobníckej rodiny, hudbe sa začal venovať ako 4-ročný a hra na gitaru sa pre neho čoskoro stala takou samozrejmosťou ako dýchanie. Ako 13-ročný vydal svoj prvý album a ihneď si získal srdcia mnohých fanúšikov po celom svete, ako aj priazeň hudobných publicistov, ktorí ho označili za pokračovateľa legendárneho Djanga Reinhardta. V duchu Djangového odkazu Lagréne pokračoval nasledujúcich päť rokov, dokonca nahral aj jeho najväčšie hity. Ako však dospieval, začal si uvedomovať, že „rešpektovať tohto veľkého gitaristu je ďaleko cennejšie ako ho napodobňovať“. Začal vstrebávať snáď všetky ďalšie smery jazzu, od be-bopu cez modálny jazz až po fusion. Napredoval veľmi rýchlo, čo mu umožnil jeho veľký talent a virtuózne ovládanie nástroja. Odohral množstvo koncertov a nahral veľa albumov v rôznych štýloch, ktoré dokonale zvládol – či už pod svojim menom, alebo ako sideman. Mnohí fanúšikovia a kritici nedokázali prijať túto jeho premenu (už len fakt, že hral na elektrickú gitaru bol pre mnohých ťažko prijateľný), neuvedomujúc si jej nevyhnutnosť z hudobného hľadiska. Až od roku 2001 sa často vracia k štýlu ktorý preslávil Django.

Na koncerte v Porgy & Bess Biréli predviedol celú túto škálu štýlov, prepojenú jeho muzikalitou, hudobným vtipom, zmyslom pre humor, virtuóznym ovládaním nástroja a obrovskými vedomosťami. Ťažiskom repertoáru boli štandardy swingového a neskoršieho obdobia, ako napr. Nuages, Minor Swing (obe známe v podaní Djanga a takpovediac vynútené publikom), Cherokee, Donna Lee (obe vo veľmi rýchlom tempe), obohatené o vlastné skladby v tomto duchu a o skladby hrané v štýle funky/fusion – samozrejme v jazzovom ponímaní, ako napr. Sunny, Isn´t She Lovely, Freedom Jazz Dance a Mercy, Mercy, Mercy.

Ústrednou postavou koncertu bol samozrejme Biréli Lagréne, ktorý celý koncert takpovediac „režíroval“. Stíhal aj zachraňovať situáciu keď bolo treba, dávať spoluhráčom rôzne „semafóry“ a podobne. Občas sa totiž stalo, že kapela nie celkom rytmicky zapadala, hlavne v rýchlych tempách (ktoré hrať v takomto obsadení bez bicích je obzvlášť náročné), ale myslím, že tieto skutočnosti si bežný poslucháč nevšimol. Celkovo podali Franck Wolf a Jürgen Attig dobrý výkon, ktorým splnili svoju hlavnú úlohu poskytnúť Birélimu priestor na to, aby mohol vyniknúť. Do posledného miesta zaplnený klub si opakovane vyžiadal prídavky - po dvoch prídavkoch v celom triu vyšiel na pódium Biréli sám, aby sa sólovým číslom, v ktorom s vtipom jemu vlastným urobil hudbu aj s ladenia gitary, rozlúčil s viedenským publikom. Bol to výborný koncert.

Porgy & Bess je úžasný klub : každý deň kvalitný jazzový koncert, pekné prostredie, dobré podmienky pre účinkujúcich (napr. v šatni je k dispozícii krídlo Bösendorfer), dobrá kuchyňa, primerané ceny jedál, nápojov aj vstupného, kvalitný zvuk. Asi viete čo chcem povedať...

Ešte perlička na záver - na koncerte boli aj Fero a Roman Jánoškovci. Po koncerte sme spolu zašli do šatne za Birélim (Fero s ním odohral jeden koncert vo Francúzsku). Biréli bol veľmi milý a zhovorčivý. Navrhli sme mu, či by nebol ochotný Romana si vypočuť, čo bol a to okamžite. A tak Roman vytiahol husle a spolu s bratom mu zahrali There Will Never Be Another You. Biréli spokojne počúval a bol príjemne prekvapený. Možno z toho niečo bude...