Jean-Michel Pilc – klavír, Boris Kozlov – kontrabas a Billy Hart – bicie nástroje

Záverečný galakoncert brnenského jazzového festivalu otváralo medzinárodné trio pozostávajúce z troch veľmi výrazných osobností. Jean-Michel Pilc je francúzsky jazzový klavirista – samouk. Narodený v roku 1960 v Paríži, žijúci v New Yorku, kde aj vyučuje na New York University. Spolupracoval so slávnymi hudobníkmi ako: Michael Brecker, Marcus Miller, Kenny Garrett, Richard Bona a mnoho ďalších. Na kontrabase sa predstavil 43-ročný rodák z Moskvy - multiinštrumentalista Boris Kozlov, ktorý sa v posledných rokoch venuje aranžovaniu a vedeniu Mingus Big Bandu. S vyše 600 nahrávkami na konte, hraním s Milesom Davisom, Herbie Hancockom alebo Stanom Getzom sa za bicie nástroje posadil 70- ročný bubeník, pôvodom z Washingtonu D.C., Billy Hart.

Zoznam takých mien sľuboval skvelý zážitok a plnú dávku kvalitného jazzu. S príchodom staršieho pána Billyho Harta a o 20 rokov mladšieho Jean-Michel Pilca na pódium som očakával skôr pomalé, menej energické skladby. Avšak veľmi rýchlo som pochopil, že akonáhle sa každý z nich posadil za svoj nástroj, tak vek prestal hrať akúkoľvek rolu vo vystúpení a energie mali všetci až na rozdávanie. Francúzsky klavirista hneď na začiatku spomenul, že je prvý krát v Českej republike a budú hrať piesne z ich posledného spoločného albumu True Story, ktorý vyšiel na labely Dreyfus Jazz tento rok. Veľmi ma oslovila prirodzená hra Pilca, jeho precítené sóla a zmysel pre dynamiku. Skladby neboli jednotvárne, ale prelínali sa v nich pomalé a rýchle časti. Niekoľkokrát sa stalo, že sa klavirista po svojom sóle rázne postavil a nechal naplno predviesť svojich spoluhráčov. Taktiež bolo zaujímavé sledovať ruského kontrabasistu, ktorý miestami akoby tancoval so svojim nástrojom. V zopár pesničkách striedal prstové hranie a hru so slákom, pričom ťahavými pohybmi sláku a prstov navzájom vytváral dojem rôznych zvukov. Billy Hart svojou nápaditou rytmickou hrou a vydarenými sólovými vstupmi potvrdil, že patrí k svetovej špičke.

Všetci traja muzikanti mali veľkú radosť a pohodu z hrania, ktorá sa odrážala nielen na hre, ale aj na vzájomných interakciách, očných kontaktoch a úsmevoch medzi sebou. Myslím, že publikum potešila skladba s motívom z opery Carmen vo vlastnej úprave. Bol to veľmi vydarený koncert, presne taký, aký sa hodí na záverečný galakoncert jazzového festivalu.