V stredu, 12. mája, sa vo viedenskom klube Porgy&Bess uskutočnil koncert amerického tenor saxofonistu Jerry Bergonziho. Hral v triovom obsadení s poľskou rytmikou - kontrabasistom Piotrom Lemanczykom a bubeníkom Jacekom Kochanom.

Bergonzi patrí medzi žijúcich velikánov jazzového saxofónu. Celý svoj profesionálny život sa držal mainstreamu a dokázal si do dnešného dňa udržať svoje miesto vo svetovej špičke. Popri hraní je aj aktívnym skladateľom a uznávaným pedagógom. Známa je jeho séria učebníc Inside Improvisation, kde vytvoril ucelený koncept pre modernú jazzovú improvizáciu. Mal som to šťastie sa zúčastniť na jeho workshope. Jerry vtedy objasňoval svoj modálny koncept a prakticky ho aj demonštroval so svojou kapelou. Obdivujem jeho absolútny remeselný a muzikantský nadhľad. Má veľmi dobrú  schopnosť podať a vysvetliť študentom svoj systém a vnímanie hudby. Nie každý špičkový umelec je aj dobrým učiteľom. Bergonzi okrem saxofónu hrá aj na klavíri. Keď išiel doprevádzať nejakého študenta, vždy sa ho spýtal akú pieseň, v akej tónine a v akom tempe chce hrať. Je schopný harmonicky myslieť  v stupňoch a tým pádom aj ľubovoľne transponovať skladby. Jeho komplexné harmonické myslenie sa prejavuje aj pri komponovaní a zaujímavom reharmonizovaní štandardov. Pri svojom prístupe k improvizácii a v spôsobe myslenia je zaraďovaný medzi postcoltraneovských saxofonistov.

Osobnosť každého „dychára“ vytvára najmä jeho „sound“. Bergonzi hrá plným sýtym, ale nie priveľmi hlasným, tónom plným alikvót. Má špecifickú farbu a šírku tónu. Nemusí hrať nahlas, ale svojím zvukom je schopný „zaplniť“ miestnosť. Vkusne používa vo svojich sólach aj nadrozsahové tóny, ktoré znejú akoby boli v regulérnom rozsahu nástroja. Okrem výbornej technickej kontroly nad nástrojom, disponuje aj veľkou kreativitou. Aj keď hrá s veľkým nasadením, nepočuť „prvoplánové energické“ linky, ale premyslené sóla, ktorým však nechýba živelnosť a dravosť.

Trio na viedenskom koncerte hralo vlastné autorské skladby, ako Bergonziho, tak aj ostatných členov kapely. V up tempách mi zvukovosťou pripomínalo slávne trio Sonnyho Rollinsa ( Live at Village Vanguard, Blue Note 1957 – evening set s kontrabasistom Wilburom Warom a bubeníkom Elvinom Jonesom), ktorý bol pionierom tohto triového hrania (Way out West, Conterporary 1957). Sólový hráč má voľnejšiu „ruku“, pretože ho nedoprevádza harmonický nástroj, ale na druhej strane musí aj jasne hrať, aby vhodne dopĺňal chýbajúcu harmóniu.

Kontrabasista Piotr Lemanczyk, podobe ako to robil Ware, sa odpútaval od klasickeho „walking bass“ a hral rôzne zádrže, pedálové tóny a rytmické figúry, pričom používal veľa „dvojhmatov“. Napr. v skladbe Jerevan mama komunikoval so sólovým saxofónom a melodicky ho dopĺňal, pričom sa miestami strácala doprovodná funkcia basy. Druhý set kapela otvorila Lemancyzkovou skladbou A cup for Joe v 5/4 takte. Saxofón a kontrabas hrali spolu unisono tému. Basista tu zahral jedno z najkrajších sól z celého koncertu. Výborné linky a rytmické cítenie doplňovala kapela aj vytváraním napätia v dynamickom gradovaní a uvoľňovaní.
Moscow Boogie je autorskou skladbou bubeníka Jaceka Kochana. Akoby by sa v nej otočili úlohy,  kontrabas s tenorom hrajú unisono doprovod a bicie „tému“. Kochan hral veľmi zaujímavo. Robil dynamiku, používal aj malety, a na „rytmičáku“ predvádzal polyrytmické patterny, ktoré dodávali „šťavu“ a napätie. Leader kapely občas aj zatlieskal svojej rytmike, čo svedčilo o jeho spokojnosti.

Bergonzi má okrem iného aj „silnú“ lyrickú stránku. Veľmi zaujímavo interpretuje balady. Odzneli skladby Quiet Boy (3/4 metrum) a Ron. Prídavok, skladba 3 Point Shot, bol z jeho posledného albumu. Kapela hrala aj ďaľšie Bergonziho skladby ako On Again Off Again, kde Jerry zahral zaujímavé intro a sólo. Používal spomenuté nadrozsahové tóny a alikvóty, ktoré dodávali jeho hre typickú „farbu“. Používal aj alternatívne hmaty a zaujímavé harmonické postupy.

Bergonzi bude u nás na Slovensku hrať na piešťanskom Festivale Doda Šošoku, taktiež v triovom obsadení, tentoraz však ale v obsadení: organ, bicie nástroje a saxofón. Je to zaujímavý koncept. Bubeník ešte nie je istý, ale kláves bude obsluhovať jeho dlhoročný partner Ranato Cicco. Máme sa na čo tešiť.