Walt Weiskopf - tenorsaxofón, Jim Snidero - altsaxofón, John Mosca - pozauna, Oliver Kent - klavír, Milan Nikolic – kontrabas a Christian Salfellner - bicie nástroje.

Počas festivalu Inntöne nezaznelo veľa čisto mainstreamých kapiel. Bolo ich len zopár a Walt Wieskopf Sextet určite patril medzi hŕstku ortodoxne zameraných vystúpení. Walt Weiskopf (*1959) je americký hudobník, hráč na tenor, sopránsaxofón a klarinet. Čerpá z odkazu jazzových velikánov ako John Coltrane, či Sonny Rolins. V jeho hre badať aj náznaky Garbareka. Toto všetko spája do prúdu nazvaného neobop (post-bop). Stále aktuálny odkaz minulosti zakomponovaný do súčastnosti.

Partia hráčov okolo Weiskopfa to rozbalila naozaj kvalitne. Základom sa stala polovica sexteta, precízne spolupracujúca rytmika a Oliver Kent za klavírom. Títo hráči utvorili obrazne povedané živnú pôdu pre dychovú sekciu, ktorá pri spoločnom znení vytvárala lahodné harmónie. Neskôr som mal bohužiaľ často dojem, že akademická úhľadnosť išla na úkor hudby. Väčšina hráčov mala pred sebou noty a pozerali do nich až priveľmi. Časté sóla taktiež unavovali. Chýbala mi úprimnosť, bezprostrednosť a možno aj dielo náhody. Všetko bolo síce bezchybné a dokonalé, ale s odchodom kapely vo mne nezostalo z vystúpenia skoro nič. Avšak verím, že v publiku si svojich cieľových poslucháčov táto hudba našla.