Festivalový bulletin na Inntöne 2010 sľuboval pri mene Christian Mühlbacher tú "správnu lahôdku". Tie brožúrky v drvivej väčšine prípadov preháňajú, ale v tomto prípade to bolo skôr naopak. Bol to jeden z najlepších koncertov aké som zažil, takže "lahôdka" bolo asi slabé slovo.

Christian Mühlbacher (*1960), rakúsky skladateľ a hráč na bicie nástroje. Vyštudoval kompozíciu spoločne s bicími nástrojmi na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni. Po ukončení štúdia sa venoval novodobej klasickej hudbe a súbežne založil big-band "Nouvelle Cuisine". Neskôr bol zakladateľom rôznych ansámblov, pre ktoré aj komponoval. Je veľmi všestranný a nemá problém sa prispôsobiť rôznym žánrom, alebo zoskupeniam. Komponuje hudbu k filmom, aj pre divadlá. Od roku 1998 vyučuje na univerzitách vo Viedni a v Linzi.

Projekt Mühlbachers USW (Mühlbachers und so weiter) pozostával zo šestnástich hudobníkov, ktorí na pódiu vytvorili na približne hodinu svoj vlastný svet. Výnimočnosť tkvela v celkovej koncepcii a prejavilo sa tu klasické kompozičné vzdelanie. Prvých približne 50 minút hrali bez prestávky, skladby prechádzali plynulo jedna do druhej (podobnosť s cyklickou formou). Pracovalo sa s rytmickými patternami a ich neuveriteľnými kombináciami. Mühlbacher vo svojich skladbách spája, kombinuje a prekračuje hranice jazzu, rocku a klasickej hudby. Zoskupenie malo komplexný zvuk s výbornou dynamikou. Dokázalo poslucháča držať v "šachu" takmer celý koncert. Výber aj prelínanie jednotlivých skladieb bolo prepracované do najmenších detailov a všetko do seba skvele zapadlo.

Na pódiu sa stretlo viacero osobností rakúskej jazzovej scény. Okrem Mühlbachera to je Lorenz Raab (*1975, popredný rakúsky trubkár a skladateľ), ktorý dostával z dychovej sekcie najviac priestoru. Bicím nástrojom sekundovali perkusie a za nimi Lauro Bandeira de Souza. Za klávesmi si to poctivo odsedeli Michael Hornek, ktorý majstrovsky pracoval so zvukmi, samplami a potom Gerald Schuller. S vocoderom vyzeral celkom vtipne, ale pochybnosti spadli pri jeho živelnom hammondovom sóle v jazz-gospelovej skladbe "god", ktorým takmer zdvihol zo stoličiek prítomných ľudí.

Christian Mühlbacher dokázal, že je vedúca osobnosť, skladateľ s citom pre vynikajúce aranžmány a skvelý bubeník. Jediným problémom je, že jeho projekty nefungujú tak dokonale aj pri záznamoch. Verím, že kto ho počul na živo, dostane po skončení koncertu chuť na reprízu. Má to vymyslené po všetkých stránkach dokonale ...