Martin Wind – kontrabas a líder, Johannes Enders – tenorsaxofón, Niels Lyhne Lokkegaard – altsaxofón, Axel Schlosser – trúbka, Karin Hammar – trombón, Chistopher Dell – vibrafón, Michael Wollny – klavír, Andi Haberl – bicie nástroje.
Špeciálni hostia: Donny McCaslin – tenorsaxofón, Nils Wülker – krídlovka, Øyvind Brakke – trombón, Don Friedman – klavír, Nils Landgren – trombón

O tom, že festival Jazz Baltica neďaleko severonemeckého mesta Kiel je unikátnym podujatím sa na stránkach portálu skjazz.sk písalo už mnohokrát. Predĺžený víkend (2.–4. júl) v nádhernom prostredí zámockého areálu Salzau sa stal, najmä vďaka vyhranenému vkusu umeleckého riaditeľa Rainiera Haarmana, synonymom jazzovej slobody a pohodovej atmosféry, vďaka ktorým sa za členov „festivalovej rodiny“ hlásia (prípadne hlásili) osobnosti ako Hank Jones, Joe Lovano, Dave Douglas, Don Friedman, Lars Danielsson, Esbjörn Svensson, Joe Locke...

Jubilejný 20. ročník sprevádzalo nádherné slnečné počasie, čo bolo síce výborné pre jazzových fanúšikov campingujúcich na lúkach v okoli festivalového areálu, na druhej strane to prinieslo dusno a nedýchateľný vzduch na koncertoch. Prvé minúty úvodného koncertu dávali tušiť, že hodiny strávené vo vypredanej koncertnej sále budú peklom. Rainier Haarman ešte pred koncertom s hrdosťou predstavil dvojicu CD nahrávok z minulých ročníkov: špeciálne Salzau Trio klaviristu Dona Friedmana (v tomto prípade išlo o dôraz na jeho kompozičnú prácu) so sláčikovým kvartetom islanskej „primáriusky“ Gerdur Gunnarsdóttir a vynikajúcim barytónsaxofonistom Garrym Smulyanom, ako aj koncertný záznam The New Jazzbaltica Ensemble 2008 vedený nemeckým saxofonistom Johannesom Endersom. Súbor Jazzbaltica Ensemble, ktorý býva tradičnou súčasťou úvodných koncertov si takto konečne môžeme vypočuť na albume obsahujúcom Jones-Suite – poctu slávnej rodine Jonesovcov s trojicou častí Thad – Elvin – Hank (mimochodom dnes už nebohý klavirista Hank Jones na nahrávke hosťuje).

Zostavenie Jazzbaltica Ensemble je pre umelcov prestížnou záležitosťou. Dramaturg osloví každoročne jedného z umelcov „festivalovej rodiny“ ktorý dostáva možnosť zostaviť súbor podľa vlastnej ľubovôle ako aj pre tento ansámbel komponovať a aranžovať. Tento rok sa výsady dostalo „dvornému kontrabasistovi“ Martinovi Windovi. V New Yorku žijúci umelec je na Jazz Baltica ako doma nielen kvôli tomu, že pochádza z neďalekého Flensburgu, ale tiež je pravou Haarmanovou rukou pri oslovovaní umelcov a zostavovaní najrôznejších konštelácií. Wind sa mimochodom každý rok predstaví ako člen viacerých zoskupení, najčastejšie po boku precízne šliapajúceho bubeníka Matta Wilsona.

Hviezdou jubilejného ansámblu a ťahákom úvodného koncertu mala byť účasť dirigentky, skladateľky a aranžérky Marie Schneider (na minulom ročníku hosťovala s NDR Big Bandom). Kvôli vážnemu stavu svojho otca nakoniec krehká bandlíderka do Salzau nedorazila. Windov ansámbel sa rozbiehal trochu zdĺhavejšie romantickým introm klaviristu Michaela Wollneho, nad ktorým preznievali umne inštrumentované plechové nástroje v úzkej sadzbe. Na ústredný motív sa neskôr nabaľovala krehká zvukovosť vibrafónov a saxofónová sekcia s dominujúcim tenorom hosťujúceho Donnyho McCaslina.

Napriek angažovaniu vynikajúcich umelcov býva umelecká hodnota týchto úvodných koncertov kolísavá. Windov súbor ale šľapal bezchybne, líder poňal ansámbel nie ako nástroj, v rámci ktorého prebieha kompozičný proces, ale ako súbor zvýrazňujúci unikátnosť jeho sólistov. Počas dvojhodinového koncertu dostali priestor takmer všetci, aj keď kraľoval najmä spomínaný Donny McCaslin. Rázny nástup jeho tenorsaxofónu patril k najprekvapivejším momentom (najmä pre tých, ktorí tohto „mladého leva“ počuli prvýkrát). Okrem hutného tónu, ktorý je u McCaslina samozrejmosťou, nechýbala šťava a ťah, ktorým svojich spoluhráčov dokázal rozhecovať. V sólach využíval výrazné stacatové figúry, od hutného zvuku s ľahkosťou prechádzal do altissimového registra.

Excelentné krídlovkové sólo strihol ďalší objav koncertu – nemec Nils Wülker, ktorý prekvapil v bluesovom kúsku so sacharínovou témou Martina Winda (až návrat témy v závere zvýraznil kontrast medzi banálnosťou predlohy a fantastickým kúskom, ktorý z nej mladý trubkár vykresal). Koncert ansámblu (tento rok pod názvom Salute to Theresia venovaný pamiatke nedávno zosnulej manželky umeleckého riaditeľa Haarmana) gradoval vo chvíli, keď bubeníka Andiho Haberla vystriedal domáci bubenícky majster Wolfgang Haffner a trojica Enders-Wind-Haffner sa skutočne odviazala. Ozaj dôstojný začiatok jubilejného ročníka!