Marcus Strickland – saxofóny, Ben Williams – kontrabas a E.J. Strickland – bicie nástroje.

Vystúpenie tria amerického saxofonistu Marcusa Stricklanda patrilo k najočakávanejším na aktuálnom ročníku festivalu Jazz Baltica. Festivalový bulletin označil mladého umelca ako americký supertalent a na porovnanie ponúkla dramaturgia ďalšie supertriá rovnakého obsadenia: FLY Marka Turnera s „mehldauovskou“ rytmikou (Larry Grenadier – Jeff Ballard) a trio Ohad Talmor – Steve Swallow – Adam Nussbaum. Rezultátom bola zriedkavá možnosť sledovať trojicu rozličných prístupov: saxofónu ako sólového nástroja nad pulzujúcou rytmickou sekciou (Strickland) alebo jednoliateho celku s ansámblovým prístupom (Turner, Talmor).

Rodák z Floridy Marcus Strickland (1979) začínal v rhythmandbluesových kapelách spolu so svojim identickým dvojčaťom – bubeníkom E.J. Stricklandom. Učenícke roky neskôr trávil po boku Nicholasa Paytona, Toma Harrella, Christiana McBrida alebo Roya Haynesa, ktorého kapelu prednedávnom po piatich rokoch opustil. V posledných rokoch ostáva Strickland popri vlastných projektoch členom zoskupení Dava Douglasa (s jeho sextetom Keystone sme ho mohli pred troma rokmi počuť v rámci Jazz Fest Brno), Jeffa „Tain“ Wattsa, Willa Calhouna ako aj kvinteta/okteta vedeného svojim bratom E.J.-om.

Úvod koncertu (predstavili na ňom repertoár z albumu Idiosyncracies, ktorý vyšiel podobne ako ostatné projekty bratov Stricklandovcov na ich vlastnom labeli Strick Music) prezradil, že budeme počuť komorné zoskupenie s neskutočnou muzikantskou dravosťou a zemitosťou (o tónovej plnosti lídrovho tenorsaxofónu a priestorovej vynaliezavosti ako dokázal vystavať geniálne témy nehovoriac). Líder dokázal udržať napätie a ťah aj na ploche štvrťhodinovej kompozície so spevnou témou.
Strickland bude zrejme zanieteným filmovým fanúšikom, pretože téma podľa jeho slov pochádzala z rozprávkovej ságy o transformeroch, podobne nasledujúcu autorskú Set Free podnietilo zhliadnutie filmu Into The Wild. Lídrovou filozofiou nie je oprašovanie starých foriem a zaužívaných popevkov. Cielene sa vyhýba obohraným štandardom v snahe nachádzať a uzákoňovať štandardy nové. Predviedol to krehkou podobou nádhernej balady Portrait of Tracy Jaca Pastoria, ktorú odpálil na sopránsaxofóne, excelentnou transformáciou Scatterheart od Bjork alebo lovesongu She's Alive z hiphopového prostredia, ktorý preslávil Outcast. Variabilita, ktorú nám vo svojom vystúpení ukázali Stricklandovci, bola napriek zdanlivo bežnému triovému obsadeniu takmer vizionárstvom a nádejou do budúcnosti.