Nicolas Simion – tenor a sopránsaxofón a klarinet, Andreas Mayerhofer – klavír, Milan Nikolic – kontrabas a Wolfgang Kendl – bicie nástroje.

Nicolas Simion sa narodil v Rumunsku (Dumbravita) v roku 1959, v malej dedinke pod Karpatami. Veľmi skoro prejavil svoj talent a nadanie pre hudbu, preto aj navštevoval hudobné gymnázium v Brašove a svoje štúdium ukončil na Hudobnej akadémii v Bukurešti. Postupne rozvinul svoju lásku k improvizovanej hudbe a začiatkom 80-tych rokov založil svoju prvú kapelu. V roku 1989 sa rozhodol emigrovať na západ. Vo Viedni ochutnal svetový jazz a začal hrávať s hudobníkmi svetového mena (Art Farmer, Leo Wright, Idris Muhammad, Jim Pepper, Harry Sokal, Christian Muthspiel). Svoj prvý vlastný album vydal v roku 1992 pod názvom "Black Sea" a od tej doby vzbudzuje záujem každou svojou platňou. Avšak Nicolas dal o sebe vedieť aj ako skladateľ. Kompozície pre Rakúske ministerstvo kultúry mu priniesli v roku 1995 štátne ocenenie. V roku 1998 vznikla kompozícia "Canzonieri Sacrale" pre orchester a jazzové combo, s motívmi sakrálnych spevov celého sveta. Prepracovaná verzia bola neskôr odvysielaná aj v rakúskom rádiu. V poslednej dobre pracuje na projektoch, kde prepája tradičné korene hudby svojej vlasti s modernými formami improvizovaného jazzu.

Na konci prvého dňa festivalu Open Jazz Fest, keď začala panovať hlboká noc, si diváci mohli povedať, že konečne hrá poriadny jazz. Niežeby sa pred tým nehralo kvalitne, len sa akosi obchádzali tradičné vetvy. Nicolas Simion Band predviedol konzistentné vystúpenie a ukázal ako sa hrá inteligentná hudba. Do jedného celku dokázali všetci huodbníci zamiešať prvky mainstream jazzu, balkánskeho etna, ostinátnej basy až groovu. Oslovil Milan Nikolič (kontrabas) s veľmi muzikálnym cítením a líder kapely Nicolas Simion, so svojím drsnejším tónom plynúcim z jeho dychových nástrojov (na môj vkus bol tón možno až moc drsný). Nicolas vynikajúco pracuje s motívmi pri improvizácii a hlavne v pomalších častiach sa ukázala jeho invencia a vysoká inteligencia, kedy pomaly ukladal tóny v jeden súvislý celok. Celková flexibilita, citlivosť a etnické korene spravili z tohto koncertu veľmi zaujímavé a kvalitné vystúpenie. Škoda času konania (začiatok o polnoci), lebo som už nevnímal tak čerstvo ako na začiatku festivalu. Obdiv mám k hráčom, ktorí po koncerte ešte hlboko do noci improvizovali na jam sesion.