Na Pódiu mladých talentov v nedeľu večer vystúpila aj kapela, ktorá hrá "pop pre tých, ktorí ten rozhlasový naozaj nemusia". Vychádzajú zo základov soulu, r'n'b a blues, pričom zahrali v zložení Silvia Gieciová - spev, rhodes a klavír, Marian Jaslovský - saxofóny, flauta a EWI, Juraj Mýtny – basgitara, Adam Jánoš - cajon, perkusie a zaspieval (zarapoval) aj hosť, Bene, ktorý je mimochodom autorom textov.

Počas koncertu som nadobudol dojem, že najväčším ťahúňom bol pán Jaslovský, známy hudobník a publicista, na ktorého sa prišlo pozrieť množstvo poslucháčov. Statočne mu sekundovala Silvia Gieciová, ktorú si zasa ľudia natáčali a fotili. Tak, ako bol v jednej pesničke priamočiary raper Bene, skúsim sa pri tejto recenzii na nič nehrať aj ja.

V porovnaní s predchádzajúcim pánom (Hyperpotamus) sa pri vystúpení Silvia Fourporation nedalo hovoriť skoro o žiadnych emóciách, takže z tohto konca to nepôjde. V porovnaní s kapelou nasledujúcou (Lukács Miklós Quintet), by sme nezabodovali taktiež, lebo aranžmány Silvia Fourporation sú možno až príliš jednoduché a v žiadnom prípade sa nedá hovoriť o novátorstve či exotike (Miklós Quintet čerpá z indickej hudby). Čerešničkou na torte zostávajú už len texty. Spievať o "igelitke z Lidla" chce, na jazzovom festivale, odvahu. Čo dodať? Umelo znižovať latku kvality, s cieľom priblížiť sa publiku, ešte nikomu neprinieslo ušľachtilý cieľ.