Živý jazzový koncert je okrem iného fascinujúci aj tým, že aj pri tom istom programe je každý neopakovateľný a iný. Okrem objektívnych a technických faktorov (sála, akustika, ozvučenie a pod.), menia sa najmä subjektívne vplyvy hráčov – ich momentálna invencia v sólach, improvizáciách, aj orchestrálna súhra v aranžovaných chórusoch. Ak hovoríme o živom jazzovom koncerte big-bandu, máme sa zakaždým na čo tešiť – no a ak je v ponuke aj nový koncertný program, je očakávanie ešte znásobené.

Matúš Jakabčic, jeho miesto a prínos ako aranžéra, skladateľa, gitaristu, pedagóga a organizátora na slovenskej a európskej vrcholovej jazzovej KLAŇAČKA scéne je dnes nespochybniteľný a uznávaný. Jazzový rukopis Matúša je známy v širokom zábere jeho jazzovej činnosti, no jasným ťažiskom jeho skladateľských a aranžérskych vedomostí a ambícií sú veľké formácie – big bandy. Vo veľkých orchestroch má možnosť naplno uplatniť svoje široké predstavy pre zvuk, farbu, rytmus, súhru, harmóniu, za pomoci technickej invencie všetkých hráčov orchestra. Je už samozrejmosťou, že v koncertných orchestroch pod vedením Matúša Jakabčica hrajú tí najlepší jazzoví hráči a sólisti. Medzinárodný orchester „Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band“ je už od roku 2004 stabilným koncertným jazzovým telesom a stálym účastníko mnohých jazzových festivalov a jazzových projektov v Európe.

Koncert big bandu 18. novembra 2010 v bratislavskom divadle Aréna predstavil svoje ďalšie významné možnosti: ako výborní skladatelia a aranžéri sa na novom programe podieľali aj ďalší členovia orchestra – a v celkovej ucelenej dramaturgii koncertu zazneli výlučne vlastné jazzové orchestrálne kompozície a aranžmány. Spomenul som, že veľký orchester poskytuje na jednej strane široké zvukové a inštrumentálne možnosti, ale isto je o to zložitejšia a náročnejšia aranžérska práca na koncepcii skladby, aby v podaní big bandu aj koncertne „vyznela“.

Program koncertu:
1. Blues Lee (Radovan Tariška, arr. Miroslav Hloucal)
2. Koka / Poučenie z krízového vývoja (Erik Rothenstein)
3. Petrovaradinská Tvŕdžava (Erik Rothenstein)
4. Last Piece (Suite) (Matúš Jakabčic)
5. Jazzvec (Michal Motýľ)
6. Room # 445 (Matúš Jakabčic)
7. 1.4.E.M. (Matúš Jakabčic)

Úvod koncertu patril výbornej a náročnej skladbe Radovana Tarišku, ktorú pre orchester aranžoval trúbkár Miloslav Hloucal. Hlavným a brilantným sólistom bol Rado Tariška. Ďalej zneli kompozície Erika Rothensteina v suite častí z programu „Blázni z Chelmu“. V nápaditých a originálnych sólach sa vystriedali viacerí sólisti (Erik Rothenstein aj v „klezmerových“ klarinetových pasážach). Potom prišiel na rad programu trombónista, skladateľ a aranžér Michal Motýľ s modernou vlastnou skladbou, v ktorej mali hlavné sóla a dialóg Michal Motýľ a Miloslav Hloucal. A samozrejme, autorskú dielňu v programe dopĺňal aj Matúš Jakabčic vo svojich troch skladbách. V programe sa ako výborní sólisti striedali v podstate všetci členovia big bandu:

Rytmika:
Ľuboš Šrámek – klavír; Tomáš Baroš – kontrabas; Marian Ševčík – bicie; Matúš Jakabčic – gitara,
Trúbky / krídlovky:
Ondrej Juraši; Miloslav Hloucal; Martin Ďurdina; Ryan Carniaux (USA),
Trombóny:
Michal Motýľ (basový trombón); Svatopluk Košvanec, Josef Pospíšil, František Karnok,
Drevá (saxofóny, klarinety, flauta):
Radovan Tariška; Petr Kalfus; Štěpán Markovič; Ondřej Štveráček; Erik Rothenstein.

Moderné jazzové kompozície, prepracované, ťažké – ale skvelé aranžmány, aj výkony sólistov a presnú súhru orchestra, určite môžeme hodnotiť ako „vážny koncert vážnej jazzovej hudby“! Myslím, že to nebol obvyklý koncert zostavený zo „skladieb“, ale program z autorských a aranžérskych jazzových kompozícií, ktorý kľudne môže znieť v ktoromkoľvek a aj symfonickom dome. Veľmi dobrý, prirodzený a presný bol aj zvuk z osvedčeného mixážneho pultu Petra Szabadoša.