Štyri pozoruhodné mená, z česko-slovenskej hudobnej scény a New Yorku, čiže jedno zoskupenie nazvané Morava. To je úvod do jubilejného dvadsiateho ročníka festivalu Jazz FOR SAle. Georg Mráz je „veľkým“ jazzovým kontrabasistom. Spolupracoval s Oscarom Petersonom, Stan Getzom, či Chet Bakerom, takže o jeho kvalite neodporúčam polemizovať. A práve on sa v pred pár rokmi rozhodol, že sa pokúsi zrealizovať ambiciózny projekt; spojiť folk z jeho materinských končín (George čiže Jiří sa narodil v moravskom Písku) s jazzom.

Takýchto projektov tu už bolo. Mnoho hudobníkov a formácií už experimentovalo na túto tému. Niektoré uspeli, niektoré nie, no Morava rozhodne patrí na popredné priečky. Aj keď, pán Horal, pri otváraní festivalu povedal: „...ako som na internete čítal ohlasy na Moravu, bol tam príspevok, kde poslucháč udával, že to nebolo zlé, ale že sa miestami nudil. Preto Vám prajem, aby ste sa nenudili!“ Tak ja som sa nenudil.

Morava je nádherný album, plný krásnych ľudových melódií, jazzových prvkov, kvalitne vyhraných, s ezoterickým vokálom Zuzany Lapčíkovej, jej úchvatnej hry na cimbal, nadmieru príjemným Viklického klavírom (na ktorý som zvyknutý a zbožňujem ho) a excelentnou Mrázovou basou, kde je vždy prítomná správna nota, dokonale frázovaná. Súhra všetkých hudobníkov je podivuhodná, priam až telepatická. Keď som sa však na nich zadíval, tak som si uvedomil, že všetci už majú čo to odohrané. No to nemení fakt, že zapôsobia na poslucháčove jazzové uši, oči, aj nos...

Počas hodinového vystúpenia zazneli pesničky z už spomínaného albumu Morava, napr. Viděla jsem mého holúbka sivého, Na košaté jedli, Na osice, Ej, hora, hora, Chodila po roli, a iné. Nebudem rozoberať konkrétne skladby, no na zhrnutie poviem, že ma zaujali. Je to nezvyčajné, že ich hudba je silne melodická, a pritom je tak zmyselná. Sú v nej prítomné dynamické pasáže, no aj pokojnejšie skladby.

Mňa osobne však očaril šarm, s akým Mráz spojil folk s jazzom. Možno to je preto, že osobne mám blízko k folku. Pre tých, ktorí folk veľmi „nemusia“, to nemusel byť až taký zážitok, ako pre mňa, no v tom je svet hudby čarovný, že každému sa páči niečo iné. No musíte uznať, že charizmatická osobnosť Georga Mráza, legendárna osobnosť bubeník Laco Tropp, klasicky výborný Viklický a romantická Zuzana Lapčíková za cimbalom, by mali zaujať zaujať, nie?