Údajne sa poľskí muzikanti nezvyknú dostaviť včas, resp. vôbec nedostaviť na zvukovú skúšku pred vystúpením (okrem A.M.Jopek). A presvedčili sme sa, že je to tak. Grzegorz a jeho kumpáni sa veľmi neponáhľali na skúšku, no o to lepší výkon podali na vystúpení.

Mladý, charizmatický a príjemný saxofonista a skladateľ Grzegorz Piotrowski, porovnávaný s Janom Garbarekom, so šialeným tempom v rukách. Za posledných desať rokov sa v Košiciach predstavil po tretíkrát. Nahral 3 albumy - jeden v Rusku, dva v Poľsku, a hral približne s piatimi nórskymi kapelami.

Po projektoch Alchemik, Oxen, Emotronica, prišiel Grzegorz do Košíc s projektom Emok, na margo ktorého sám povedal: „To jest to najlepsze co w Polsku jest!“ Trochu odvážne, no práve táto jeho dravosť a nebojácnosť ho ženú dopredu. Emok, slovná hračka, hybrid emócií a amoku, celkom výstižné pomenovanie hudby, ktorú som počul. Nahrávka albumu, ktorý odohrali aj na koncerte v Košiciach, vznikla v Holandsku, kde kontaktoval gitaristu Brama Standhoudersa a spolu s poľským basistom Michalom Baranskim a holandským bubeníkom Onnom Govaest z Amsterdamu, v nahrávacom štúdiu o piatej ráno (pretože to bol jediný voľný termín) za dve hodiny dali všetky dokopy (!) s výborným výsledkom.

Grzegorz je známy svojimi experimentami s elektrickou moduláciou zvuku, keď jeho saxofón znie ako nejaký exotický indiánsky nástroj. Veľmi zaujímavá hudba, ozaj podobná štýlu Jana Garbareka. Melodická, atmosferická, občas trochu nezáživná, no aj príjemná meditatívna hudba. Ak sa človek nechá pojať tónmi Piotrowskeho saxofónu, bude unesený. Atmosféra tejto hudby vás celého pohltí a budete myšlienkami ďaleko od reálneho sveta.