Ako čerešnička na torte sa mal v posledný sobotňajší večer predstaviť Československý big band, pod vedením Matúša Jakabčica, zostavený z popredných českých a slovenských hudobníkov, no aj z USA, či Maďarska. O kvalitách slovenského skladateľa, aranžéra, gitaristu a pedagóga z Bratislavy niet pochýb. Vyštudoval kybernetiku a matematickú informatiku, začal študovať konzervatórium a neskoršie absolvoval Berklee College of Music v Bostone a píše skladby pre veľké hudobné zoskupenia.

Aby sme sa však nezamotali v zbytočných detailoch, ktoré si každý vie nájsť na internete, tak sa posunieme k tomu podstatnému. Pre mňa, člena amatérskeho big bandu, čo každý týždeň hráva s big bandom pre zábavu, to bolo malé sklamanie, pod ktoré sa výraznou mierou podpísalo zlé ozvučenie big bandu. A nehovorím len za seba, ale aj za kolegov, kamarátov, ktorí boli taktiež prítomní a po koncerte boli mierne znechutení. Od telesa takých rozmerov a formátu, akým rozhodne Československý big band je, sa očakáva rozhodne viac, ako ozaj nekvalitne nazvučení hudobníci, keď raz nepočuť sólo trúbky a inokedy počujete barytónsaxofón až na vestibulu. Sklamanie vo mne zostalo. Druhou vecou je, aký podiel mali na tom hráči samotní, či kapelník, ale to už diváka veľmi nezaujíma.

Na druhej strane, ak ma niečo nesklamalo, tak to bol určite klavirista Ľuboš Šrámek, zaujímavými sólami sa predviedol barytónsaxofonista Erik Rothenstein a hosť z Maďarska – altsaxofonista Kristóf Bascó. Skladby boli známy štandard z dielne Matúša Jakabčica.

Na záver iba krátko. Už sa teším na CZ – Sk Big Band Matúša Jakabčica, či už bude premenovaný alebo nie, s parádnymi sólami a big bandovou atmosférou tak, ako ho všetci poznáme.