Záver festivalu PET JAZZ 2010 v Petržalke patril jazzovému mainstreamu v podaní Mila Suchomela - tenor saxofón, ktorému sekundovali Luboš Šrámek - klavír, Štefan Bartuš - kontrabas, Dušan Novakov - bicie nástroje, a to všetko so špeciálnym hosťom - americkou speváčkou Gail Anderson.

Základným kameňom bolo trio basa - bicie nástroje - klavír. Štefan Bartuš je bezpochyby top slovenským kontrabasistom, ktorý disponuje vynikajúcou technikou, časovaním a cítením. So srbským bubeníkom si na pódiu porozumeli a boli tým správnym hnacím motorom. Luboš Šrámek, hudobník, ktorého u nás netreba predstavovať, ako absolvent Jazzovej akadémie v Grazi ukázal svoj talent a vzdelanie (zaujala ma jeho takmer učebnicová technika, odkaz Grazu Slovensku - máme čo v pedagogike doháňať). Milo Suchomel ma neoslovil, ale ani vyslovene nesklamal. Jednoducho neprekvapil. Sledujem ho už na našej scéne dlho, pričom v jeho prejave mi stále chýba viac živelnosti a možno akejsi ľudskosti na pódiu.

Oživenie a žánrové spestrenie priniesla z Ameriky Gail Anderson, černošská speváčka presne, ako má byť. Bohužiaľ, jej prejav časom prešiel do stereotypu a osobne mi chýbalo výrazové rozlíšenie odohraného Stevieho Wondera a napríklad jazzovej klasiky v swingovom rytme.

V komornom prostredí a v uvoľnenej atmosfére sa uskutočnil vrchol (konkurencia nebola vysoká) jubilejného desiateho ročníka petržalského festivalu PET JAZZ 2010. Na záver patrí určite poďakovanie hlavnému organizátorovi a celému tímu. Prajem festivalu minimálne ďalších desať rokov a postupné zvyšovanie kvalitatívneho výberu účinkujúcich.