Gilad Atzmon - tenorsaxofón, altsaxofón a klarinet, Frank Harrison – klavír, Yaron Stavi – kontrabas a Eddie Hick – bicie nástroje.

Veľmi som sa tešil na tento koncert do Viedne, nakoľko pána muzikanta – Gilada Atzmona som už v svojom živote zažil pred pár rokmi na festivale BJD. Ostal mi po ňom príjemný pocit z tej doby a bol som veľmi zvedavý, aké to bude teraz.

Už názov tohto koncertu prezrádza, že skupina oslavuje tento rok svoje desiate výročie existencie. Úvodná pieseň znela smutne, ale pokojne, s veľkým vplyvom orientu. Gilad Atzmon prezradil, že on, ako človek, je spriaznený s Palestínou a jej kultúrou a že prevažná časť jeho tvorby vychádza práve z tejto časti sveta.

Kapela neostala nič dlžná svojej povesti o virtuozite svojich členov a naozaj úžasne pracovala s dynamikou hudby. Prechádzala plynule a bez zaváhania z Orientu do Ameriku a neraz predviedla s ľahkosťou a vkusom jazzovo upravenú klasickú – vážnu hudbu. Prechod do Bolera od Ravela bol priam nezabudnuteľný.

Gilad Atzmon na pódiu hviezdil nielen ako hráč na dychy, ale dokázal, že naozaj rozumie aj humoru. Svojimi príbehmi, ale aj názvami skladieb, nielenže rozosmial publikum, ale neustále viac kritizoval, ako exilový Izraelčan, postoje a skutky tohto štátu. Zo skladieb ako London to Palestina alebo Bush to Libanon bolo cítiť naozaj niečo veľké a kritické. Tragikomiku života, respektíve tzv. tanec nad plačom vyjadril v skladbe Tí, ktorí Vám organizujú dvadsiate storočie, kde z citlivej a trochu aj pochmúrnej nálady, nás skupina naplno vrhla do relatívne expresionisticky zahranej skladby z druhej svetovej vojny - Škoda lásky. Prekvapivé, ale zároveň aj veľmi pôsobivé boli výkony muzikantov aj na poli spevu. Tíško v duchu som skonštatoval, že tak dobrý scat som už nepočul veru dlho.

Na záver kvarteto zahralo Wonderful World, ktorú preslávil nezabudnuteľný Luis Armstrong so slovami, že túto skladbu dávajú vždy nakoniec, lebo ju nevedia dobre zahrať a tak majú istotu, že ich už nikto nevytlieska znova späť na pódium.

Z koncertu sme odchádzali veľmi spokojní a okrem naozajstného umeleckého zážitku sme si odnášali aj vtipnú repliku Gilada Atzmona o Mossade. Voľne citujem: Myslím, že všetci poznáte Mossad. To sú tí páni, čo robia po celom svete zle. Sú všade. Nebojte sa, sú aj tu. Pokynul rukou a povedal: Aha, aj toto je stôl od Mossadu. Ja sa ale nebojím, že ma zastrelia, mňa netrafia, lebo keď hrám na saxofóne, tak sa takto veľmi hýbem...