Každý, kto má rád bebop - hudbu 40-tych a 5O-tych rokov, a nenachádzal sa v sobotu v divadle Astorka, môže ľutovať!
Zoskupenie Hot House, ktoré v roku 1999 založil skladateľ, aranžér a v prvom rade trubkár Juraj Bartoš ukázalo, o čom bebop naozaj je. Celý koncert trval asi iba hodinu. Altsaxofonistu Rada Tarišku, ktorý sa zranil, nahrádzal český tenorsaxofonista Ondřej Štveráček. Na kontrabase hral Tomáš Baroš namiesto Juraja Grigláka, a ostatné obsadenie ostalo nemenné – Ondrej Krajňák - klavír a Marián Ševčík - bicie nástroje.
Bebop je hudba ktorá je veľmi náročná a vyžaduje si virtuozitu a muzikalitu hráčov. A to potvrdili huhodbníci skupiny Hot House na sto percent. V rýchlych pasážach napr. skladby Hot house od Tadd Damerona ( podľa ktorej si skupina dala názov ) si sólisti na dychových nástrojoch rozumeli perfektne, zachádzajúc do vysokých polôh, naraz, nota po note.. Ani klávesák, mladý Ondrej Krajňák sa nenechal zahanbiť. Jeho presné rytmizovanie potvrdzuje aj šialené klopanie do rytmu obidvoma nohami, čo bolo vidieť najmä v bebopovejších skladbách ako napr. Donna Lee od Charlieho Parkera alebo Wes Got Rhythm od Clarka Terryho. Originálnosť a vyumelkovaný štýl bubeníka Mariána Ševčíka si myslím, že na tomto mieste nie je ani potreba spomínať –veľmi dobre ho pozná široká jazzová verejnosť.
Heslo ,,menej je viac” sa na sobotňajšom koncerte naplnilo. Hot House-áci hrali krátko, ale zato kvalitne. Škoda, že na takéto koncerty chodí tak málo ľudí. Žeby to bolo zle spropagované?