Autobiografiu, ktorú Miles Davis napísal s pomocou Quincy Troupe netreba asi predstavovať žiadnemu fanúšikovi jazzovej hudby. Originál v anglickom jazyku vyšiel v roku 1990. Prvé české vydanie v preklade Josefa Rauvolfa vyšlo z vydavateľstva Silberman v roku 2000. Hneď v ten rok som dostal dva kusy. Ku knižke som sa niekoľkokrát vrátil, veľmi mi pomohla jednak pri štúdiu hudobného repertoáru, ale aj pri písaní diplomovej práce. Vydanie z roku 2000 v štýlovom paperbacku je doplnené dobovými autentickými fotografiami, pod ktoré sú dopísané korešpondujúce úryvky z textu samotnej knihy. Čo mi poslúžilo a beriem to ako veľmi užitočnú súčasť knihy, je kompletná diskografia Milesa Davisa v prílohách.

Nové vydanie z tohto roku 2011, je tým istým prekladom Josefa Rauvolfa. Kniha má väčší formát a je v tvrdom obale. Je veľmi kvalitne prepracovaná po technickej stránke. Oceňujem grafické spracovanie, kvalitu papiera, formát knihy, font písma. Paperback z roku 2000, je tak isto pútavý, no kniha sa ľahko poškodzuje pri narábaní a opätovnom čítaní. Nové vydanie pôsobí každopádne dôstojnejšie. Bohužiaľ chýbajú prílohy, ktoré v staršom vydaní vykreslili a dopĺňali náladu textu. V novom vydaní mi chýbajú fotografie s textami, diskografia, či slovo prekladateľa alebo vydavateľa. Jedinou prílohou v novom vydaní je popis 16-tich významných albumov Milesa Davisa v strede knihy. Nájdete tam encyklopedické údaje o albumoch ako: Birth of the cool, Kind of blue alebo Tutu. Viac ma potešili dobové fotky v starom vydaní ako aj samotná diskografia v prílohe.

Samotný obsah knihy netreba veľmi rozoberať. Ide o spontánny prejav Milesa Davisa, ktorý popisuje svoj život od detstva do roku 1989. Zahŕňa jeho politické sociologické, psychologické a hudobné postrehy, či otvorenie dverí do vlastného súkromia. Celý text je v slangovom hovorovom jazyku, ktorý sa neskutočne ľahko číta, no nesie nesmierne hodnotné informácie, či už o histórii jazzovej hudby alebo subjektívnu profiláciu osobností. Každému kto knihu nečítal, odporúčam siahnuť po nej!

Český preklad Josefa Rauvolfa je pre mňa, jedným z najlepších prekladov aké som kedy čítal. Preto by som na záver napísal citát, ktorý je vo vydaní z roku 2000.

„Překlad této knihy věnuji nejen svému otci, ale i všem těm, kteŕí v hloubi padesátych let lapali noční jazzové vysílání Hlasu Ameriky. „ Josef Rauvolf