Robert Glasper - klavír, klávesy, Casey Benjamin – saxofón, spev, vocoder, efekty,

Derrick Hodge – basgitara a Mark Colenburg – bicie nástroje.

O prestížnosti viedenského jazzového klubu Porgy&Bess svedčí aj množstvo špičkových koncertov, ktoré sa v ňom v priebehu každého mesiaca odohrávajú. Recept, ako jednoducho rozšíriť kapacitu naplneného programu klubu sú dvojkoncerty. Prvý koncert tak začína o 20:30 a druhý o 23:30. Z hľadiska slovenských klubov je to situácia nepredstaviteľná, najmä v pracovné dni, no vo Viedni to na moje prekvapenie funguje bez problémov.

Po búrlivom večernom vystúpení tria Marca Ribota nás čakal ešte nočný koncert amerického klavíristu Roberta Glaspera - vychádzajúcu, no už jasne žiariacu hviezdu súčasného moderného jazzu. Aj keď v programovom bulletine bolo toto vystúpenie uvedené ako Robert Glasper trio, čiže skôr jeho akustická podoba, Glasper sa predstavil vo Viedni s inou zostavou, plne korešpondujúcou s projektom The Robert Glasper Experiment. Oproti ich nedávnemu vystúpeniu na Bratislavských Jazzových dňoch však dídžeja Jahi Sundance nahradil saxofonista a spevák Casey Benjamin, ktorý je inak stabilnou tvárou i súčasťou výrazu The Robert Glasper Experiment. Za bicie tento raz zasadol Mark Colenburg, ktorý sa s Glasperovým triom tiež už u nás predstavil. Konkrétne začiatkom tohto leta na festivale Doda Šošoku v Piešťanoch.

Klubu Porgy & Bess, ktorý bol aj v takejto neskorej nočnej hodine nad moje očakávania zaplnený, predviedol Robert Glasper so svojou kapelou presne to, za čo si získal svoje renomé. Zmes moderného akustického jazzu, hip-hopu, funku s prvkami jazzového elektrického experimentu. Predvedenými skladbami bol koncert veľmi podobný jeho zatiaľ poslednému albumu Double Booked (2009). Výrazná melodika, v ktorej cítiť jasný vplvyv Herbie Hancocka (napríklad skladba Festival) sa vynikajúco viaže so živelnou hip-hopovou rytmikou. Nad pulzujúcim rytmickým groovom sa nieslo plno zvukových efektov, ktoré obsluhoval saxofonista a spevák Casey Benjamin. Jeho spev pôsobil veľmi sviežo, svoj hlas moduloval vocoderom, ktorý zároveň ovládal klávesmi zavesenými na pleciach (napr. v Hancockovej skladbe Butterfly). Brilantné saxofónové sóla, melodické basové linky a rytmicky plné bicie sa spolu s Glasperovou harmonickou i melodickou genialitou spájali v kompaktnej štruktúre nadžánrovej hudby.

Glasperov rovnocenný vzťah k jazzu i k hip-hopu sa veľmi pozitívne odráža aj na sviežosti jeho hudby. I mimoriadne spokojnému viedenskému publiku Robert Glasper potvrdil, že patrí k svetovej špičke, ktorá drží v rukách kormidlo budúceho smerovania jazzu.