Spočiatku krehké, vlniace sa zvuky vychádzajúce z efektmi deformovanej gitary zmiešané s jemným cinkaním nástroja, ktorého identitu možno podľa sluchu identifikovať len ťažko. Šum činelov, atmosférické, ležérne nadhodené klavírne akordy. Po chvíľke nastupuje kontrabasový groove, pravidelný rytmus swingujúceho činelu a nad nimi sa postupne rozvíja melodická myšlienka. Krásne klenutá, výrazná, dobre zapamätateľná, podporená skvele aranžovanými ženskými hlasmi a dychovými nástrojmi... Vitajte vo svete albumu Be Beautiful vibrafonistky, speváčky, skladateľky a aranžérky Ľudmily Štefánikovej, bratislavskej rodáčky, ktorá pre mnohých na Slovensku akoby „spadla z neba“, keď sa po rokoch strávených na štúdiách v Paríži a na bostonskej Berklee prišla ukázať s vlastným kvartetom aj vo svojej domovskej krajine.
Je to zvláštny svet, aspoň pri prvom kontakte; veľmi pestrý, čo sa týka zvuku, rytmického feelingu aj štýlového smerovania jednotlivých skladieb, napriek kompozičnej zovretosti vyslovene uvoľnený a – hoci príliš neholdujem rodovým stereotypom – aj veľmi ženský. To znamená, že miesto priamočiarosti expresívnych inštrumentálnych sól nad opakujúcimi sa chorusmi pred poslucháča predostiera mozaiku, z ktorej si môže vyberať, hľadať a nachádzať súvislosti. Nechcem tým povedať, že by chýbala expresivita či virtuozita. Práve naopak, je tu dosť priestoru pre individuálne sólistické vyjadrenie členov početného ansámblu. Sú nimi mladí hudobníci z prostredia Berklee a hrajú vynikajúco. A tiež tu nejde o nijakú uspávajúcu abstrakciu v duchu ECM; všetky skladby majú aj pri tempovej a charakterovej variabilite väčšinou živý pulz, na viacerých miestach čerpajúci z metrických vzorcov (napr. 7/8 či inak „poskladaných“) typických pre world music.
Hudba na Be Beautiful sa však nepohráva s klišé world music ani žiadneho iného „cudzieho“ žánru. Možno v nej nájsť prvky free jazzu, elektronickej hudby, odozvy third stream music aj texty slovenského rapera Pejra Káreskeho – kto raz prijal Davisov posledný album, nemal by mať problém ani s týmto... Slovenské texty (nahovorené Ľudmilou, resp. narapované Pejrom) chápem jednak ako spôsob odlíšenia sa v záplave skvelých a ambicióznych jazzových hudobníkov na americkom kontinente, ale tiež ako spôsob „priznania farby“ a poukázania na vlastné korene. Druhý spôsob je čisto hudobný a má podobu citátu ľudovej pesničky Pod horou, pod horou, ktorá prichádza v kulminačnom bode záverečnej skladby. Štefánikovej majstrovstvo nespočíva ani tak v efektných aranžmánoch (lebo to sa možno do veľkej miery „naučiť“), ale v tom, že toto všetko hudobne „drží pohromade“. Rôznorodé prvky spája jednotná jazzová línia, ktorá je raz v popredí, inokedy tvorí podklad k ďalším vrstvám, všetko spája do jednotného celku (takmer do suity) s charakteristickým zvukom.
Be Beautiful predstavuje Ľudmilu Štefánikovú najmä ako skladateľku a aranžérku – a treba povedať, že vynikajúco, ako umelkyňu, ktorá presne vie, čo chce dosiahnuť aj ako to dosiahnuť. Jej vystúpenia na Slovensku potvrdili, že je aj skvelou vibrafonistkou, a tak možno trochu ľutovať, že ju na albume na tomto nástroji nepočuť viac. Aj keď ... okrem vibrafónu hrá na elektronickom MalletKATe, ktorý dokáže produkovať najrôznejšie zvuky, takže poslucháč si často ani nemusí uvedomovať, že tie ambientné a ťažko identifikovateľné zvuky a ruchy pochádzajú práve od nej.
V budúcnosti to však môže byť inak – v rozhovore Ľudmila prezradila, že už chystá pokračovanie, ktoré určite bude iné; Be Beautiful chápe ako zachytenie určitého časového obdobia stráveného na Berklee a za uzavretý projekt. V každom prípade, ide o veľmi slušný debut, ktorý si zaslúži pozornosť. To, že sa ho vo svojom vydavateľstve rozhodol vydať svetoznámy saxofonista Greg Osby, už hovorí samo za seba.
