Priznám sa, že slovenskú jazzovú scénu nesledujem do bodky, ale rád spoznávam nové zoskupenia a ešte radšej sa nimi nechávam pozitívne prekvapiť. Do takejto kategórie by som zaradil svoju viac-menej náhodnú návštevu Swing Café, vcelku hudobne agilného podniku oddychovej gastronómie, ktorý ponúka možnosť vypočuť si aj jazzovú hudbu. V sále v podzemí ma privítalo veľmi slušne zaplnené hľadisko a možno ešte viac zaplnené pódium. Trónila mu súprava keyboardov, notebook a akustický klavír nachystaný na preparáciu, zostava troch gitár (jazzová Peerleska, klasický Fender Telecaster a nylonová Crafterka), combo Roland a ani veľká, ani malá elektronická krabičkáreň.

Aj keď mám istú nedôveru k názvom, ktoré obsahujú slovo „ jazz“ v spojitosti s ďaľším významom, duo jEzzSPRIT ma okamžite vyviedlo z omylu. Skladby v ich podaní bol skutočne „ džez“ a hraný s potrebným espritom. Jazzová klasika All Blues, latina Besame Mucho či Black Orpheus, modálne Afro blue Mongo Santamariu, ktoré tak preslávil John Coltrane, skladby gigantov jazzu a jazzového klavíra McCoy Tynera a Chicka Coreu (virtuózne zvládnuté klavíristom Pavlom Morochovičom), ale aj  v nie poslednom rade vydarené vlastné kompozície oboch protagonistov (skladba Tancujúce oči gitaristu Mira Zahradníka by sa nestratila v žiadnom modernom „real booku „ ).

Výborne fungujúce ozvučenie umožnilo vyznieť každému tónu preparovaného klavíra a takisto „frisellovskému“ zvukomalebnému prístupu gitaristu v odvážnej skladbe Pavla Morochoviča. Tempá a nálady sa vhodne menili a dopĺňali, bolo počuť, že hudobníci sú dobre informovaní o dianí v súčasnej jazzovej hudbe, každá adaptácia jazzového štandardu prinášala niečo nové, či už rytmicky alebo harmonicky. Duo klavíra s gitarou je náročná záležitosť, kto pozná historické nahrávky Billa Evansa s Jimom Hallom alebo novšie Andyho LaVerne s Johnom Abercrombiem, či Freda Herscha s Billom Frisellom vie, o čom hovorím.

Miro Zahradník a Pavel Morochovič poctivo spájajú tradíciu s modernou, vážnu hudbu s jazzom a populárnou hudbou (zvláštne mi to znie, ale keď jazzovo spravíte Beatles, tak ako to lepšie nazvať?), ale hlavne invenčne spájajú gitaru s klavírom. A to ocenilo aj publikum, jeden prídavok mu nestačil. Bodaj by bolo takýchto umeleckých počinov na našich scénach čo najviac!