V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch existovala v bývalom Československu cenená jazzová kategória „Velebného žiak“. Vysoké očakávania, ktoré sa na jej nositeľov automaticky kládli, niektorých až rozčuľovali. Niečo na tom však bolo, lebo mnoho žiakov nestora českého jazzu Karla Velebného, sa časom stalo jazzovými hviezdami.
Platí to aj pre Rudyho Linku. Tento pražský rodák, dnes New Yorkčan, ktorý ako 19-ročný v roku 1979 emigroval, začínal na pražskom konzervatóriu u Karla Velebného. Po emigrácii študoval klasickú gitaru a kompozíciu v Stockholme a nakoniec študoval na slávnom Berklee College v Bostone u autorít ako Jim Hall, či John Abercrombie. A potom sa presadil do svetovej elity. V súčasnosti hrá najvyššiu jazzovú ligu medzi takými hráčmi ako John Scofield, Miles Evans či John Abercrombie. Patrí k tomu najlepšiemu, čo new yorkské kluby dnes ponúkajú. V rebríčkoch renomovaných časopisov (napríklad Downbeat) v posledných siedmich rokoch končieva medzi prvou desiatkou jazzových gitaristov sveta.
Ale poďme k najnovšej nahrávke Rudyho Linku. Nech je ako chce, schopnosť starých jazzových bardov vypúšťať perly čistou, vyzretou hrou bez hluchých miest a povýšiť svojou prítomnosťou aj veci veľmi dobré na ešte lepšie, sa na tejto nahrávke opäť potvrdzuje. Dialógy gitár Linku a ostrieľaného mága Abercrombieho, hosťujúceho v štyroch odpichových skladbách, sú jednoducho výborné.
Nahrávka hneď od úvodu šľape a neprestáva s tým až do konca. Cez energické chytľavé figúry a rify mieri priamo k jadru, je šťavnatá a chutná. Jej intenzívny ťah poteší, ako ťah a sálajúce teplo v čerstvo rozkúrenom kozube vymrznutej chalupy. Na druhej strane však ťah akoby trochu strácal na prirodzenosti náznakmi nadbiehania vkusu dnešného publika uprednostňujúceho najmä dobroty s okamžitým účinkom. Je to však subjektívny pocit, môžem sa mýliť. Jednako, nečakajte intelektuálne alebo duchovné odkazy, ani objavné kompozičné postupy či prekvapenia. Linka ponúka kvalitný súčasný „straightahead“ jazz, obsahovo blízky prácam Johna Scofielda. Až na dve skladby (Joni Mitchell – California a Al Dubin / Jimmy Van Heussen – It could happen to you) Linka celú nahrávku vymyslel a skomponoval. Bezvadnými výkonmi mu sekundujú Kenny Wollesen na bicích (spoluhráč Bill Frisella) a Dan Fabrikanteho na base. Okrem spomenutého Johna Abercrombieho sa v jednej skladbe objavia Bill Stewart na bicích (spoluhráč Johna Scofielda a člen Pat Metheny Group) a Mike Formanek na kontrabase, s ktorými nahral predchádzajúci album Trip. Bodkou za dobrou prácou je Linkovo záverečné pokojné akustické dueto v duchu country so slávnym Georgom Mrazom na kontrabase.
Beyond The New York City Limits je nepochybne fajn nahrávka. Verím, že poteší nielen mňa.
