Opäť ďalšia zaujímavá nahrávka z Hevhetie a naviac s takými mladíkmi!

Autor a duša projektu, Dávid Kollár, vo svojich 24-roch rokoch vydal druhé inštrumentálne CD na slovenskom mini-trhu..., klobúk dole. Viac bigbítové ako jazzové trio v zložení Dávid Kollár - elektrická gitara a mandolína, Jozef Cingeľ – basgitara a Jozef Zimka - bicie (v jednej skladbe zaznie vokál speváčky skupiny Hrdza Veroniky Rabadovej), tu ponúka temperamentnú inštrumentálnu nahrávku, ktorej sa okrem sympatickej mladíckej nezrelosti a istej obsahovej jednoduchosti, nedá asi viac vytknúť.

Zaujímavých trií s gitarou, basgitarou a bicími sa v nedávnej dobe na našej scéne objavilo viacero. Pripomeniem výbornú jazzovú nahrávku Rona Affifa s Martinom Valihorom a Jurajom Griglákom, či veľkoplošné výlety Andreja Šebana s Oskarom Rózsom a Marcelom Buntajom. Najmä to druhé trio sa ukazuje byť pre Kollára zásadnou inšpiráciou, čo autor potvrdzuje poďakovaním učiteľovi Andrejovi Šebanovi na obale CD.

Prvoplánové vzrušenie z gitarového drivu a pravdepodobne ním podmienená kompozičná jednoduchosť blížiaca sa (z hora) k dobre odpichnutým rockovým skladbám, sú emočne účinné. Základ albumu bol nahratý ako živý koncert a prvá skladba – návnada – ho odštartuje riadne z ostra. Gitara nekompromisne a dominujúco uchopí poslucháčovu myseľ. Rockové rify, grify, premyslené a pekne stavané sóla nad rýchlym tempom jazzujúcej basgitary a bicích človeka ihneď vtiahnu. Ale či už ste v aute, máte sluchátka alebo dobré hi-fi, účinok sa dostaví len ak si to vypeckujete! A týka sa to aj slaďákov. Prierazné krátke skladby sú postavené na vrstvených sólach gitary vychádzajúcich z jednoduchých melodických motívov a účinne využitých gitarových efektov (napríklad 4. skladba I Fly s efektom kvákadla). Takáto hudba sa ideálne hodí na koncert, kde si poslucháčov ihneď podmaní, čo potvrdili aj Bratislavské jazzové dni 2006. Pustiť si CD ako podmaz pre návštevu, čítanie alebo varenie obeda je však prakticky vylúčené. Bude nekompromisne vyrušovať (preto si ho radšej vypeckujte a tancujte).

Nahrávať štúdiové CD metódou „na živo“ si môžu dovoliť len inštrumentálne ostrieľaní hudobníci. Ukazuje sa, že David Kollar Band takých hudobníkov má. Sviežosť a radostný rozmer zo živého hrania nahrávku len umocňuje. Otázka je, ako sa Dávid Kollár bude ďalej vyvíjať, či ako skladateľ a osobnosť povedal týmto svojím druhým CD o sebe všetko alebo sa môžeme tešiť, že sa dozvieme viac. V každom prípade, vzbudené očakávania sú veľké.