Gregory Porter (1971) prekvapí poslucháča na prvé počutie svojim sýtym barytónovým hlasom i na pohľad podivnou čiernou čapicou, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou jeho imidžu. Prekvapením bol jeho debut Water (Motéma Music 2010) nominovaný na Grammy Award ako Najlepší jazzový vokálny album i nasledujúci Be Good (Motéma Music 2012) s nomináciou Best Traditional R&B Performance. Úspech a presvedčivosť na koncertných pódiách vyústili do podpísania zmluvy s vydavateľstvom Blue Note, ktoré v týchto dňoch vydáva jeho tretiu nahrávku Liquid Spirit s prevažne pôvodným autorským materiálom.
* Na Slovensku sme vaše meno prvýkrát zaregistrovali pred niekoľkými rokmi vďaka riportom tohto portálu z festivalu Inntöne. Odvtedy ste stihli vydať dvojicu úspešných albumov, ktoré získali množstvo nominácií (napríklad Grammy) a vaše koncerty sa presunuli z komorných klubov do koncertných sál. V čom sa za posledné roky zmenil Gregory Porter?
GREGORY PORTER: "Nemyslím si, že som zmenil svoje postoje: stále sa
rovnako snažím byť organicky prepojený s hudbou ako aj so svojím obecenstvom. Rovnako sa snažím do svojich kompozícií pretavovať vnútorné pocity, byť osobný, postaviť sa k emóciám priamo – neobchádzať ich, ale ani si ich nepripúšťať k telu. V týchto základných postojoch ostávam rovnaký ako pred rokmi. Zmenil sa však spôsob môjho života, keďže som odvtedy precestoval desaťtisíce míľ a zažil neuveriteľné množstvo vecí, ktoré človeka nielenže poznamenajú, ale zákonite sa musia prejaviť aj v jeho tvorbe."
* Spievate už pomerne dlho, no svoj debut Water ste vydali oproti súčasným trendom až ako štyridsaťročný zrelý muž. Prečo tak neskoro?
GP: "O nahrávke som uvažoval niekoľko rokov predtým, aj som sa o čosi pokúšal, avšak mal som negatívne skúsenosti s hudobným priemyslom, ktoré ma prinútili počkať. Okrem toho som pomerne úspešne fungoval na broadwayskej scéne, čiže kontakt s hudbou a obecenstvom mi nechýbali. Dávno predtým som si uvedomoval, že chcem robiť hudbu a divadelné javisko bolo len inou formou toho, čo robím dnes. Stále vychádzam z rovnakých základov, ktorými sú soul, blues, gospel a samozrejme jazz. Niektorí možno považujú môj prejav za čosi originálne, ja však doňho nič zvláštne nepridávam."
* Pokiaľ môžem byť osobný: vaša skladba 1960 What? ma uchvátila na prvé počutie výraznou basovou figúrou, modálnym charakterom, fantastickým riffom dychovej sekcie a vokálnym prejavom „zaliezajúcim“ pod kožu. Nespomínam si na inú pieseň, ktorá by ma opantala podobnou intenzitou. Aká je genéza 1960 What?
GP: "Skladbu som postavil na silnej fráze s otázkou, ktorá má v černošskom
dialekte špecifické vyznenie. Hlavnou líniou sú rasové útoky, ktoré zažili viacerí členovia mojej rodiny v Kalifornii v 80. rokoch. Keď som to niektorým ľuďom rozprával nazdávali sa, že podobné veci sa diali len v 60. rokoch a čudovali sa: „1960 What?“ Nie, nebolo to v „sixties“, ale pred štvrťstoročím. Toto zdesenie som chcel preniesť aj do piesne, rovnako ako odkaz vrcholných predstaviteľov Martina Luthera Kinga, Malcolma X, Bobbyho Kennedyho či Johna Fitzgeralda Kennedyho, ktorí boli v 60. rokoch zavraždení. Museli zomrieť, pretože bojovali za ľudské práva. Stalo sa to síce dávno, ale následky a myšlienky ich boja pretrvávajú do súčasnosti ako v pozitívnom, tak v negatívnom zmysle. Dnes môžeme povedať: „Pozrite sa, časy sa v mnohom zmenili, máme čierneho prezidenta!“ Pieseň 1960 What? je riportom z našej cesty, ktorú sme prešli za polstoročie. Preto dnes spievam: „1960 Who?, What?, When?“
* Pri pohľade na súčasné nepokoje v rôznych častiach sveta sa zdá byť odkaz 1960 What? nesmierne aktuálny ...
GP: "Samozrejme, neustále sa vracia v rozličných podobách. Je to naozaj zvláštne keď sa pozriete napríklad na nacionalizmus: význam samotného slova je nesmierne pozitívny – človek je uchvátený svojou domovinou. Kam však až dokáže v intenciách „lásky k vlasti“ zájsť? Začne vraždiť a obmedzovať práva ostatných ľudí. Mnohé udalosti 20. storočia dnes nadobúdajú výraznejší kontext a musíme sa poučiť z histórie napríklad Ruska či Nemecka, aby sa nestávali v budúcnosti veci, ktoré dnes odsudzujeme. Na nový album som napísal podobne silý a mnohovýznamový text Musical Genocide. Niekomu sa môže zdať názov Hudobná genocída prehraný, ale hudba je kultúrou, kultúrou sú ľudia a ja nesúhlasím s genocídou či už ľudskou alebo umeleckou."
* Toto vyhlásenie znie ako protestsong ...
GP: "Nenazýval by som to priamo protestsongom. Paradoxne
najzmysluplnejšie protesty bývajú pokojné, žiadne lietajúce molotow koktejly, väčšina z nich prebieha ticho a následne hýbe generáciami. Výraznejším politickým textom na novom albume je When Love Was King:
‘Beside him stood his mighty queen
an equal force wise and keen…’
A hungry children he thinks to pull
their lives from the brink…’
Je to krehký jazzový popevok, ktorý môžete počúvať napríklad pri pohodovom večernom pohári vína, ale jeho posolstvom sú deti, ktoré v rovnakom čase hladujú alebo ženy, ktoré nemajú rovnaké práva ako muži len preto, že sú ženami."
* Len málo jazzmanov sa vo svojej tvorbe obracalo k sociálnej tématike – spomenul by som aspoň dvojicu Abbey Lincoln – Max Roach či Charlesa Mingusa...
GP: "Som rád, že ste spomenuli práve Abbey, ktorá ma v mnoho inšpirovala.
Často premýšľam o nej, najmä o jej postojoch a presvedčeniach. Nemala problém hudobne deklarovať to, čo si myslela a cítila vo svojom vnútri napriek problémom, ktoré jej to neskôr prinášalo. To ma na Abbey fascinuje. Aj keď spôsob, akým dokázala mnohých „vytočiť“ k nepríčetnosti, môže niekomu pripadať ako zbytočná provokácia. Z môjho pohľadu nechcem programovo zotrvávať medzi dvoma mlynskými kameňmi a „vytáčať“ ľudí. Toto nie je súčasťou mojej osobnosti. Moje protesty sú o zachovávaní vlastnej tváre a ostávaní samým sebou"
* 1960 What? sa teší pozornosti zvukových experimentátorov a na internete sú dostupné rozličné remixy skladby. Ako sa vám páči myšlienka sprístupnenia vašej hudby aj inému, ako jazzovému obecenstvu?
GP: "Bol som uchvátený keď som počul, čo s tou piesňou spravil Opolopo! Môžem povedať, že ma predstavil obecenstvu, ku ktorému by sa moja hudba za iných okolností určite nedostala. Počul som už takmer 30 rôznorodých remixov a ten počet ma naozaj prekvapuje; zrejme svedčí aj o aktuálnosti témy. Niektoré remixy už ani nevychádzajú z originálu, ale sú len remixami iných remixov.(Smiech.) Som však rád, že môžem svoje posolstvo šíriť aj na tanečnej scéne. Viacerí mi na facebook napísali: „Ďakujeme za vynikajúci groove ako aj za posolstvo!“ Aj tanečnou pesničkou môžete ľuďom priniesť odkaz o láske, vlastnej histórii alebo podmienkach, v ktorých žijú iní."
* Stanovili ste týmto DJ-om a zvukovým majstrom pravidlá?
GP: "Nijako som ich neobmedzoval. Jedinou podmienkou bolo, aby ostalo
zachované pôvodné posolstvo, to je pre mňa dôležité. Pokiaľ ho osekáte a z reproduktorov vám bude dokola znieť: „Ninety, ninety, ninety-sixty...“ (Porter naživo „remixuje“ 1960 What?), kde je potom pointa? Nie som zvedavý na prezentáciu svojho hlasu, bývam s ním konfrontovaný každý den." (Smiech.)
* Prvé dva albumy ste vydali v nezávislom vydavateľstve Motéma Music, nedávno ste prestúpili pod krídla Blue Note. Aký je to pocit spolupracovať s prestížnym, v rámci jazzovej histórie ikonickým labelom?
GP: "Je to samozrejme fantastické a zároveň zaväzujúce. Blue Note sa nesmierne zaslúžila o zdokumentovanie jazzu a našej kultúry, americkej histórie a toho, čomu hovoríme black cultural history. Je úžasné byť pokračovateľom tejto tradície! V istom zmysle akoby vás niekto znovuobjavil – samozrejme Gregory Porter existoval už predtým, ale nie v takomto kontexte. Musím úprimne priznať, že podobnú pozvánku som očakával; predsa len fungovanie v malom vydavateľstve vám dnes nič nezaručuje ale vďaka značke Blue Note sa mnohé veci a jednania zjednoduchšia."
* Museli ste po prestupe do prestížneho vydavateľstva meniť niečo v rámci svojej hudby, osobnosti, imidžu?
GP: "Keď sme sa prvýkrát stretli ohľadne rokovaní s Blue Note prosili ma, aby
som ostal sám sebou a nič na sebe nemenil"
* Album Liquid Spirit ste nahrali so svojou stálou kapelou?
GP: "Nahral som ho s ľuďmi, s ktorými si výborne rozumiem a s ktorými som spolupracoval už na predchádzajúcich nahrávkach: sú to klavirista Chip Crawford, bubeník Emanuel Harrold, kontrabasista Aaron James a dvojica saxofonistov – Yosuke Sato a Tivon Pennicott. Objavuje sa tam tiež niekoľko
hosťujúcich muzikantov. Mrzí ma, že nevyšiel jeden z našich zámerov – v niekoľkých skladbách mal hosťovať flautista Hubert Laws. Ten svoje party síce nahral u seba doma v Los Angeles, avšak transferom dorazili poškodené a nepoužiteľné. Keďže bolo tesne pred masteringom, Hubert sa na albume nemohol objaviť. Dúfame však, že nabudúce budeme úspešnejší."
* Bude Liquid Spirit dostupný aj ako vinyl?
GP: "Áno, bolo to jedno z mojich prianí, aby okrem CD vyšla nahrávka aj na klasickej
LP platni. Viete, na čiernych platniach sme vyrastali, nehovoriac o tých zo stajne Blue Note, ktoré ovplyvnili celé generácie ako zvukom, tak grafickým dizajnom"
* Páčia sa mi komentáre pod vašimi piesňami na YouTube, kde ktosi napísal: „Porter prinavracia poslucháčovi DUŠU... tá sa na súčasnej hudobnej scéne vytratila.“ Čo si o tom myslíte?
GP: "Samozrejme ma to nesmierne teší a práve vtedy si uvedomujem, že to má celé zmysel a že moja hudba môže pôsobiť ako liek. Presne to som sa snažil vyjadriť aj v titulne piesni albumu Liquid Spirit:
Un-reroute the river
let the dam water be
there are some people down the way
who are thirsty so let the liquid spirit free.
The people are thirsty
‘cause of man’s unnatural hand
watch what happens
when the people catch wind of water
hitting the banks, that hard dry land’.
Chcem ľuďom odovzdať posolstvo aj keď ho nemusia brať vážne. Niekto iný môže po zhliadnutí môjho videa povedať: „Prečo nám tu chce tento chlapík so smiešnou čapicou na hlave kázať?“
