jazzman# 43811417

SAXOFONISTA RICK MARGITZA !!!

28.10.2013

 RICK MARGITZA  Americký tenor saxofonista Rick Margitza (1961) nastúpil po absolvovaní oficiálnych hudobných učilíšť k Maynard Fergusonovi a po presťahovaní sa do New Yorku v roku 1988 začal hrávať s Miles Davisom (objavuje sa na albumoch Amandla, Live Around the World a Live in Montreux). Neskôr nahrával pre Blue Note, spolupracoval s Mariou Schneider, Chickom Coreom či McCoyom Tynerom. Od roku 2003 žije vo Francúzsku a svoje parížske pôsobenie spája najmä s formáciou Moutin Quartet, ale tiež s Martial Solalom a Jean-Michel Pilcom. Nedávno hosťoval na festivale Jazz Goes to Town v Hradci Králové a bude špeciálnym hosťom aktuálneho 3. ročníka Gypsy Jazz Festu 2013.

 

* Vaše rôznorodé aktivity naznačujú, že ste nesmierne univerzálnym  RICK  saxofonistom so širokým záberom. Začínali ste však s husľami, klavírom a hobojom. Prečo ste ostali pri saxofóne?

 

RICK MARGITZA: „Asi nebudem prvým muzikantom, ktorý vám odpovie, že nástroj si ho vybral sám. U mňa to bolo rovnaké: jednoducho saxofón si ma získal svojim zvukom, špecifickým vzhľadom, no asi najpodstatnejšie bolo, že som v správnom čase mal možnosť počuť vynikajúcich hudobníkov. Toto človeka nakopne viac, ako čokoľvek iné a nemusí mnoho premýšľať, pretože ho to nasmeruje samé. Dôležité je tiež počúvať nahrávky velikánov a snažiť sa im čo najviac prispôsobiť. Napodobňovanie vzorov nie je plagiátorstvom, ale jediným spôsobom obsiahnutia technických a výrazových možností nástroja. Nie je hanbou chcieť znieť ako Coltrane či Brecker.“

 

 RICK  * Práve týchto dvoch velikánov uvádzate spolu s Wayneom Shorterom ako svoje vzory. Nadväzujete svojou tvorbou na ich odkaz?

 

RM: „Nechcem nanovo usporadúvať ani v ničom nabúravať odkaz týchto majstrov. Moja hudba je skôr kombináciou týchto vplyvov – to je však badateľné u každého hudobníka. Viackrát sme sa o tomto kolobehu bavili s Michaelom (Breckerom) pri našich spoločných konverzáciách. V Michaelovej hudbe ste museli počuť Cannonballa Adderleyho, avšak nie v jeho čistej forme,  RICK  pretože na jeho štýl nazeral vlastnou optikou. Keď som počúval Joe Hendersona, musel som v jeho hre vnímať Sonnyho Rollinsa; jeho vplyv ináč počuť u mnohých ďalších saxofonistov. Každá generácia má svoje vzory a tie vôbec nemusia nasledovať chronologicky. Mnohí sa skôr potrebujú vrátiť ku koreňom.“

 

 RICK  * Generačne vám bol najbližší Michael Brecker – stretávali ste sa často?

 

RM: „Pomerne často som za ním chodieval, keďže býval v New Yorku len niekoľko blokov odo mňa. Veľmi mi chýbajú naše spoločné hovory o hudbe ako aj príležitostné jamovanie. Mnoho ľudí zrejme netuší, že Michael bol vynikajúcim bubeníkom a miloval hru na bicích. Aj pri našich hudobných stretnutiach sedával za bicími a saxofón ostal na mne.“

 

* Pomáha hráčovi na melodickom nástroji znalosť iného, predovšetkým  RICK  harmonického nástroja?

 

RM: „Je to naopak nevyhnutnosť ako pre dychárov, tak pre bubeníkov. Pri klavíri si dokážete uvedomiť harmonické spojitosti, ktoré vám potom nesmierne pomáhajú v melodickej hre. Určite by som radil hudobníkom, aby si kúpili nejaký druh klávesového nástroja a skladby analyzovali.“

 

* Po skončení školy ste sa pomerne skoro stali členom orchestra Maynard Fergusona, neskôr ste hrávali s Airto Moreirom a Florou Purim. Bola to zrejme dobrá škola ...

 

 RICK  RM: „Boli to pre mňa dôležité angažmány. Napríklad s Maynardom som sa prvýkrát dostal na ozajstné koncertné turné mimo svojho domova. Dovtedy som sa pohyboval v rámci vymedzeného priestoru a odrazu som musel niekoľko týždňov zdieľať spoločný autobus a šatňu s tuctom ďalších hudobníkov. Bol to nový svet – reálny, v ktorom bolo treba prijať zodpovednosť, platiť účty a popri tom si ustriehnuť muzikantskú kvalitu. Viete, na strednej škole sa vám muzikanti na cestách spájajú s romantickou predstavou doobedňajšieho ničnerobenia a nočného popíjania.  RICK  Skutočný život je potom omnoho náročnejší a pokiaľ z toho kolobehu na chvíľu vypadnete, ťažko sa tam opäť dostávate, keďže muzikantov je veľa.“

 

* Vy ste sa však rýchlo uplatnili v dobrej spoločnosti – vyrazili ste na turné s Miles Davisom a podpísali zmluvu s Blue Note. To znie pre mnohých muzikantov ako naplnenie tajných snov ...

 

 RICK  RM: (Smiech.) „Máte pravdu, vyzerá to tak, aj keď nie všetky romantické predstavy sú takými aj v skutočnosti. Niektoré veci dokážete ovplyvniť, ale k niektorým vás privedie náhoda. Ako napríklad k Blue Note: po odchode z Davisovej kapely som stretol po rokoch spolužiaka, ktorý s Blue Note spolupracoval a sľúbil posunúť moju nahrávku tým správnym ľuďom. Nakoniec som síce zistil, že ma v niektorých veciach zavádzal, no už som mal takpovediac nohu vo dverách vydavateľstva a neustúpil som.“ (Smiech.)

 

* Mekkou pre mnohých jazzmanov je New York. Prečo ste sa pred rokmi rozhodli opustiť toto mesto a presťahovali sa do Európy?

 

RM: „Dôvodov bolo viacero, no po desiatich rokoch pôsobenia v New Yorku  RICK  som potreboval zmenu. Pomohla k tomu tiež náhoda: ešte počas amerického pôsobenia som stretol bratov-dvojčatá Moutinovcov – kontrabasistu Francoisa Moutina a bubeníka Louisa Moutina a počas vydareného záskoku sme sa rozhodli sformovať kvarteto, ktoré funguje dodnes. Spočiatku som pravidelne lietal medzi New Yorkom a Parížom, ale po čase som zistil, že robiť veci polovičato nemá význam. Okrem toho začínala byť v Amerike pre muzikantov čoraz horšia situácia – síce som žil v New Yorku, ale peniaze, ktorými som platil účty, pochádzali z európskych  RICK  koncertov. To mesto ma nesmierne inšpirovalo a dávalo mojej hudbe špecifickú príchuť, ale žiaľ ma nedokázalo uživiť. V rovnakom čase mi končila nájomná zmluva na bývanie a hľadanie dobrého apartmánu je v New Yorku vždy komplikovanou záležitosťou. Netvrdím, že sa tam nikdy nevrátim, ale zatiaľ som nenašiel dôvod.“

 

* Francúzsko bolo nakoniec „zasľúbenou krajinou“ pre množstvo amerických jazzmanov; spomeniem aspoň Duka Ellingtona či Milesa Davisa...

 

RM: „Paríž je skutočným centrom Európy a to nielen, čo sa týka kultúry, ale aj svojou  RICK  polohou. Vnímam nesmierne pozitívne, že sa za jednu-dve hodiny letu dostanem do Londýna, Amsterdamu či Viedne. Môžem tak omnoho flexibilnejšie spolupracovať na rozličných projektoch, ako napríklad s týmto švajčiarskym triom.“

 

* Ako vlastne došlo k spolupráci s triom VEIN?

 

 RICK  RM: „Pravdupovediac som ich ani v triu nepočul hrať. Spoznal som ich v Paríži, kde hrali s Davom Liebmanom. Potom spolu vydali album Lemuria, ktorý prezentujú spoločne, avšak tentoraz Dave nemohol prísť. VEIN nie sú tradičným klavírnym triom, z môjho pohľadu je ich hudba nesmierne tanečná, iní zasa hovoria o inšpirácii súčasnou klasickou hudbou. Ten aspekt tam cítiť, harmonicky mi niektoré úseky pripomínajú Richieho Beiracha, ktorého hudba mi veľmi sedí.  RICK + PETER  Mimochodom, dnes večer to bude moja premiéra, tak mi držte prsty.“

 

* Budeme a tešíme sa na vaše vystúpenie na Gypsy Jazz Feste!

 

RM: „Pravdupovediac ani neviem, čo to vlastne bude za kapelu... To zrejme uvidím až na mieste...“


viac fotiek  Peter Motyčka

Diskusia

« December 2022
PoUtStŠtPiSoNe
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

skJazz na Facebooku
Fond na podporu umenia

Plaut

Baumit

Baumit

Dobry anjel