jazzman# 43811644

GITARISTA AL DIMEOLA !!!

"Beatlesovky” neodmysliteľne patrili k soundtracku môjho dospievania."
25.11.2013

 AL DIMEOLA  Prostredníctvom nadupaných albumov Land of The Midnight Sun (1976) či Elegant Gypsy (1977) nás dopoval melodickou invenciou a výbušnou technikou, prepájajúc to najlepšie z jazzu i rocku. Začiatkom 80. rokov opakovane obhajoval titul najlepšieho jazzového gitaristu časopisu Guitar Player a koncertnú nahrávku Friday Night in San Francisco slávneho Guitar Tria poznali takmer všetci. Najviac si však cení neskoršie akustické projekty inšpirované argentínskym tangom. A svojím aktuálnym albumom, ktorý predstavil v polovici novembra aj v Bratislave, vzdáva poctu liverpoolskej štvorici Beatles. Americký gitarista s talianskymi koreňmi Al Di Meola (*1954).

 

 

* Osobité miesto v rámci vašich projektov patrí akustickým triám; spomeniem legendárne Guitar Trio s Johnom McLaughlinom a Pacom de Lucíom alebo The Rite of Strings so Stanleym Clarkom a Jean-Luc Pontym z polovice 90. rokov. Ako funguje spoločná komunikácia troch lídrov?

 

AL DI MEOLA: "Je zväčša kombináciou rôznorodosti pováh každého z nás a  AL  veľkosti ega. Zrejme na tom padlo aj Guitar Trio, hoci jeho úspešnosť a obľúbenosť v mnohom predčili sólové aktivity nás všetkých. Čo sa týka The Rite of Strings, veľmi dobre mi sadla úloha rádového člena tria bez výrazného lídra, pretože hlavnou ideou bolo príliš nevyčnievať a ostať súčasťou celku. Nikomu z nás to neprekážalo, pretože všetci sme počas predchádzajúcich období prešli postami kapelníkov vlastných formácií a túžili po zmene. Kapela s Jean-Lucom a Stanleym vznikla viacmenej náhodou, ale hneď na začiatku sme si povedali, že trio bude predovšetkým o vzájomnej súhre."

 

* Bola to pre vás všetkých v istom zmysle výzva?

 

AD: "Výzvou bola samotná platforma, v akej sa predtým nikto z nás neocitol. Napríklad Jean-Luc sa predtým pohyboval najmä v kontexte elektrického fusion, či už ako člen Mahavishnu Orchestra, skupín Franka Zappu a Georgea Duka alebo vo svojej africkej formácii Tchokola. V The Rite of Strings bol odrazu vtiahnutý do akustickej triovej zostavy a musel reagovať iným, interaktívnejším spôsobom. Úplne nové to však bolo i pre Stanleyho a pre mňa."

 

* Vy ste sa v podobnom kontexte pohybovali už začiatkom 90. rokov na pôde akustického projektu World Sinfonia, kde ste popri vlastných kompozíciách vzdávali hold Ástorovi Piazzollovi. Akým spôsobom pristupujete k jeho skladbám?

 

 AL  AD: "Pri hraní Piazzollovej hudby využívam odlišnú synkopáciu a na adaptácie jeho skladieb vrhá nové svetlo práve moja vlastná koncepcia prelínania polyrytmických štruktúr a ich včleňovania do priestoru písanej kompozície. Piazzollove skladby majú klasickú štruktúru a tejto forme sa snažím vliať odlišného ducha. Obdivujem túto hudbu v autentickej podobe, v akej vznikla, ale jej rytmus preciťujem inak. Pri jeho pretavovaní si Piazzollovu hudbu adaptujem a výsledkom nie sú coververzie, skôr rekontextualizácie v aktuálnej dobe. A samozrejme snaha podať ich vlastným feelingom."

 

* Prečo sa práve Piazzollova hudba stala leitmotívom vašej tvorby posledných dvoch desaťročí?

 

AD: "Piazzollova hudba je inšpiračným prameňom mojej tvorby,  AL  prostredníctvom nej dokážem syntetizovať a absorbovať množstvo vplyvov z rôznorodých kultúr. Myslím že samotnému Piazzollovi, ktorý zásadným spôsobom pozmenil moje hudobné smerovanie a bol posledné roky svojho života mojím priateľom, by sa aktuálna podoba týchto kompozícii páčila. Sám bojoval s nepochopením, keďže tradicionalisti nedokázali jeho inovácie tanga prijať. Ja ich prijímam bez rozdielu a preto Piazzollove témy nájdete na mnohých mojich albumoch. Kým na World Sinfonii som využil len dvojicu Tango Suite, na Heart of the Immigrants už tvorili polovicu tém a na Di Meola Plays Piazzolla boli ústredným motívom celej nahrávky."

 

* Stvárniť Piazzollove kompozície ste sa odvážili aj sólovo albumom Diabolic Inventions and Seduction for Solo Guitar. Ako ste poňali jeho hudbu v tomto kontexte?

 

 AL  AD: "Pretaviť Piazzollovu hudbu prostredníctvom sólovej gitary nebolo jednoduché. Zakaždým je to nesmierne vnútorný a odhaľujúci pocit; akoby som prostredníctvom tejto hudby odkrýval svoje vnútro. Do “diabolského” albumu som dal zo seba skutočne veľa a pokiaľ by som mal zvoliť len jednu zo svojich nahrávok, bola by to pravdepodobne táto."

 

* Podobne jedinej téme ste “zasvätili” aj aktuálny album All Your Life, ktorý je poctou skupine The Beatles. Prečo ste si vybrali odkaz liverpoolskej štvorice a prečo ste ho symbolicky nahrali v Abbey Road Studios?

 

AD: "Pretavenie piesní Beatles som na rozdiel od piazzollovských projektov  AL  nevnímal ako výzvu, skôr ako splnenie svojich snov. V každom z nás driemu veci, o ktoré sa raz chce pokúsiť a v prípade The Beatles išlo presne o to. Od detstva som bol ich obrovským fanúšikom a “beatlesovky” neodmysliteľne patrili k soundtracku môjho dospievania. Samozrejme, aktuálny spôsob ich podania sa od tých čias diametrálne zmenil, avšak istá esencia nostalgie v mojom podaní zostala. A čo sa týka Abbey Road – tie štúdiá sú jednoducho fenoménom! Vždy sme s otvorenými ústami sledovali, čo The Beatles zažívali pri nahrávaní, ako si dávali načas, aké možnosti im boli ponúknuté ale predovšetkým aké neuveriteľné veci z toho dokázali vyťažiť."

 

* A ako vznikla myšlienka nahrať album v Londýne?

 

 AL  AD: "Minulý rok sme boli spolu s Gonzalom na cestách a v Prahe sme mali niekoľkodňovú pauzu. Prechádzal som sa mestom a večer v hotelovej izbe premýšľal nad ďalším projektom. Vtedy mi napadlo, že na samostatný album s piesňami The Beatles je najlepší čas práve teraz. Otázkou ostalo len rezervovanie dobrého štúdia kdesi v Nemecku. Ale prečo nie Abbey Road Studios? Znelo to síce šialene, no kde inde mohol ostať duch týchto piesní, ak nie v londýnskych štúdiách?"

 

* V tom prípade ste mali na obálke zapózovať na slávnej „zebre“ pred štúdiom...

 

AD: "Alebo pred Lennovovou stenou v Prahe, keďže myšlienka albumu pochádza odtiaľ ..."

 

* Preniesli ste „beatlesovky“ aj do vášho spoločného repertoáru s Gonzalom Rubalcabom?

 

AD: "Na koncertoch hráme prevažne staršie veci z mojich  AL + PETER  albumov, pokiaľ zaznie niečo nové, len ako sólo niektorého z nás dvoch. Na spoločné nové veci sa určite chystáme, zatiaľ sme si však nenašli čas. A zrejme ani v blízkej dobe nenájdeme: Gonzala vyťažuje jeho Volcan a ja sa budem chvíľu venovať sólovej prezentácii beatlesoviek. Určite nejakú z nich vytiahnem aj na koncerte ..."


viac fotiek  Peter Motyčka

Diskusia

« December 2022
PoUtStŠtPiSoNe
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

skJazz na Facebooku
Fond na podporu umenia

Plaut

Baumit

Baumit

Dobry anjel