jazzman# 26117880

HUSLISTKA REGINA CARTER !!!

„Jazz je spontánnosť a radosť na koncerte Stéphane Grappelliho.“
05.05.2014

 REGINA CARTER  Huslistka Regina Carter (1966) sa v našich končinách neobjavuje často. Okrem desiatky albumov v úlohe líderky sa táto afroamerická jazzwomenka objavila na nahrávkach rôznorodých osobností, napríklad Cassandry Wilson, Elliota Sharpa, či svojho menovca Jamesa Cartera. Nedávny koncert kvarteta Reginy Carter vo viedenskom klube Porgy & Bess bol preto jedinečnou príležitosťou na rozhovor s umelkyňou, ktorá v poslednej dobe prináša do jazzu západoafrické inšpirácie.

 

 

* Husle nie sú príliš bežným nástrojom v jazzovej hudbe, hoci osobnosti typu Stéphane Grappelliho či Jean-Luc Pontyho zarezonovali aj v širšom meradle. Aká bola cesta Reginy Carter k husliam?

 

REGINA CARTER: "S husľami som začala ešte ako štvorročná, samozrejme so Suzukiho metódou a prvotnou inšpiráciou bola moja stará mama, ktorá mala husle ako obligátny  REGINA  nástoj v rámci pedagogického vzdelania na univerzite. Absolvovala okolo roku 1914 a pokiaľ si dobre pamätám z jej rozprávania, ako čierna huslistka bola v tých časoch pomerne veľkou raritou. Moja mama chcela, aby každý z nás hral na nejakom nástroji. Brat bol klaviristom a ja som sa okolo nástroja tmolila už ako dvojročná. Keď som neskôr začala hrávať, veľmi sa mi páčilo stáť na pódiu a hrať pre poslucháčov. Toto mi vlastne ostalo dodnes. Akurát, že neskôr sa k tomu pridružilo neustále cestovanie a komunikovanie s ľuďmi."

 

* Na strednej škole ste boli členkou sláčikovej sekcie symfonického orchestra. Prečo ste začali hrať jazz?

 

RC: "V rovnakom čase, počas štúdia na Cass Technical High School, som sa skamarátila s Carlou Cookovou. Už vtedy výborne spievala, no najmä do mňa neustále „tlačila“ jazz. Stále mi opakovala, že mám  REGINA  okrem klasiky počúvať spevákov ako Eddie Jefferson, Ella Fitzgerald alebo Sarah Vaughan. Rozprávala o nich tak presvedčivo, že sa tomu nedalo odolať. No najdôležitejším momentom bolo, keď mi jedného dňa priniesla trojicu platní jazzových huslistov – Európanov Jean-Luca Pontyho a Stéphane Grappelliho a Američana Noela Pointera. V okamihu sa zrútil celý môj dovtedajší svet, pretože v ich hudbe bola obrovská voľnosť, sloboda, sviežosť. Vtedy som si vravela, že čosi podobné snáď ani nie je možné na husliach dosiahnuť, že ja sa na ich úroveň nikdy nedostanem."

 

* Mali ste v tých časoch možnosť zažiť niektorú z týchto osobností na koncerte?

 

RC: "Keď som mala šestnásť, prišiel do Detroitu Stéphane Grappelli. Bol to malý klubový koncert a ja si spomínam na  REGINA  úžasnú spontánnu atmosféru a spôsob jeho komunikácie s publikom. Úplne ma dostal a pokiaľ sa ma hocikto v nasledujúcich rokoch opýtal, čo je to vlastne ten jazz, odpovedala som mu, že to je spontánnosť a radosť na koncerte Stéphana Grappelliho. Odvtedy sa snažím pri hraní dostať navonok radosť a energiu zo seba."

 

* História jazzových huslí je pomerne rôznorodá – od Američanov Stuffa Smithsa, Eddieho Southa či Joea Venuttiho k európskej vetve Grappelliho, Pontyho ale aj Didiera Lockwooda, Zbigniewa Seiferta, Michała Urbaniaka ... Kam by ste v tomto širokom spektre zaradili vašu hudbu?

 

 REGINA  RC: "Ťažko povedať – všetci títo huslisti hovoria jazykom jazzu, hoci každý samozrejme osobitým spôsobom. Pokiaľ by som s Vami komunikovala nemecky, stále budete vnímať môj americký prízvuk, hoci to nenazveme americkou či britskou nemčinou. Vždy to bude len nemčina, hoci môže byť zakaždým iná. Podobne je to aj s jazzom: každý sa v určitom zmysle snaží pripodobniť nejakým vzorom, no všetkých nás poznamenáva prostredie, z ktorého vychádzame. Napríklad spôsob mojej hudobnej komunikácie určite poznamenalo, že som sa narodila v polovici 60. rokov v Detroite. Toto mesto má výraznú jazzovú scénu, podobne silné zázemie tam má i európska klasická hudba. Nad tým všetkým prevláda vydavateľstvo Motown a vplyv r´n´b hudby, ktorá v časoch môjho dospievania zaznievala z každej strany. V Detroite sa rovnako  REGINA  premiešavajú rôznorodé kultúry – dôvodom bol ešte donedávna prevládajúci automobilový priemysel, ktorý do mesta lákal ľudí z celej Ameriky. Toto všetko ovplyvnilo môj jazzový language a jeho špecifický akcent."

 

* Vplyvy klasickej hudby sa dostávajú aj na vaše albumy – reminiscencia na hudbu 20. až 40. rokov minulého storočia I’ll Be Seeing You začína transkripciou skladby Edvarda Griega, jeden z projektov ste venovali Paganinimu...

 

 REGINA  RC: "Európska klasická hudba mi je veľmi blízka, vyrastala som na nej a nechcem ju vytesniť zo svojho sveta, ktorý vytvárajú všetky moje hudobné skúsenosti. Hoci to príležitostne skúšam, nazdávam sa, že prenášanie klasických skladieb do sveta jazzu príliš nefunguje. Anitras Dance z Griegovej suity Peer Gynt nie je mojím aranžmánom, ale transkripciou skvostnej nahrávky The Blanton-Webster Band z konca 30. rokov minulého storočia. Keď som ju prvýkrát počula vedela som, že sa o tom musím pokúsiť aj ja. Čo sa týka albumu Paganini – After a Dream, väčšina z jeho skladieb pochádza od francúzskych impresionistov a sú to moderné, nesmierne farebné a dodnes aktuálne veci. Mnohé z nich majú dokonca viacero styčných bodov s jazzom. Preto som sa s nimi dokázala ľahko a rýchlo stotožniť."

 

* V poslednom období sa výraznejšie zaoberáte africkými inšpiráciami...

 

RC: "Prvotnou myšlienkou pripravovaného albumu  REGINA  Southern Comfort bolo spracovanie kresťanských nápevov v niektorých arabských krajinách, pretože tieto pozoruhodné mikrotonálne nápevy sú stretom odlišných kultúr. Viem že to znie obskúrne, no západný svet sa s týmto nepoznaným hudobným bohatstvom jednoducho musí vysporiadať. Keď som začala spracovávať materiál, v rovnakom čase som sa dostala k nahrávkam ugandských Židov, ktoré ma úplne opantali. Bolo to ako čosi z úplne iného sveta, na druhej strane som však začala v tejto hudbe  REGINA  spoznávať prvky z iných kultúr a vtedy som si uvedomila, ako sme všetci prepojení, ako sa navzájom inšpirujeme a ako všetko so všetkým súvisí."

 

* Nepokúšali ste sa ako Afroameričanka upriamiť pohľad na svoje africké korene?

 

RC: "Samozrejme, v posledných rokoch som sa v tom cielene prehrabávala, dobrým štartom sú rozličné internetové databázy, napríklad Ancestry.com, kde som sa o svojich predkoch dozvedela zaujímavé veci. Môj starý otec celý život pracoval ako baník a presťahoval sa na juh Alabamy, kde sa oženil a mal 14 detí, z ktorých pochádzal môj otec. Práve u starých rodičov v Alabame som trávila ako dieťa prázdniny a nesmierne ma to poznamenalo. Podľa výsledkov DNA testu sa dá usúdiť, že zo 73 percent pochádzam zo Západnej Afriky, ďalšími zložkami sú fínske i východoeurópske korene. (Smiech.) Stále ešte hľadám svoju identitu a mám dojem, že najprirodzenejšie ju nachádzam  REGINA  prostredníctvom hudby. Skutočne komfortne som sa cítila medzi množstvom Lomaxových terénnych nahrávok v Kongresovej knižnici vo Washingtone, kde som si mohla vyberať tie, ktoré sú mi blízke a spolu s mojimi hudobníkmi ich vdychovať nového ducha."

 

* Rearanžovanie terénnych nahrávok si vyžaduje citlivý prístup, ktorý by nenarušil ich autenticitu. Akým spôsobom ste k ním pristupovali?

 

RC: "Máte úplnú pravdu, práve nevyhnutnosť citlivého prístupu som si uvedomila hneď na začiatku. Hudobníkom som dala v podstate jedinú podmienku – v rámci aranžovania mohli zaobchádzať s materiálom podľa ľubovôle, mali však rešpektovať krásu  REGINA  a jednoduchosť originálu. V istom zmysle ho zachovať, aby nové verzie neboli „preplácané“. Mala som naozaj šťastie na vynikajúcich hudobníkov, napríklad na dvojicu gitaristov Adama Rogersa a Marvina Sewella. Na kontrabase hral môj „dvorný“ basista Jesse Murphy, niektoré aranžmány pripravil môj manžel, bubeník Alvester Garnett i akordeonista Will Holshouser. Špeciálnymi hosťami albumu sú Stefon Harris, Xavier Davis a Nate Smith."

 

* Kedy sa Southern Comfort dostane k poslucháčom?

 

RC: "Pravdepodobne v marci 2014 prostredníctvom vydavateľstva Sony Music Masterworks. Celý projekt v istom zmysle nadväzuje na staršie albumy I’ll Be Seeing You: A Sentimental Journey a Reverse Thread. V rámci mojej tvorby to vnímam ako najkomplexnejšie prepojenie koreňov americkej hudby – gospelu,  REGINA + PETER  country blues či cajun so západoafrickými, ale aj inými vplyvmi; napríklad v popevkoch apalačských obyvateľov vnímam nádych škótskeho či írskeho folklóru. Zrejme sa budem opakovať, ale vzájomné prepojenie, inšpirácie či súvislosti nemožno prekryť"

 


viac fotiek  Peter Motyčka

Diskusia

« Október 2018
PoUtStŠtPiSoNe
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31

skJazz na Facebooku
Fond na podporu umenia

Plaut

Baumit

Baumit

Dobry anjel