Jim Rotondi patrí už vyše dvadsať rokov medzi popredných hráčov na New Yorskej a svetovej mainstreamovej jazzovej scéne. Narodil sa v Montane, kde najprv študoval klavír a neskôr začal hrať na trúbku. Po príchode do New Yorku hral v big bandoch Ray Charlesa, Lionel Hamptona, Toshiko Akiyoshi a Boba Mintzera. Ako sideman pôsobil aj v kapelách Lou Donaldsona, Curtisa Fullera alebo Joe Chambersa a v súčasnosti vedie dvoje vlastné zoskupenia. V čase nášho rozhovoru (jún 2013) pôsobil na hudobnej univerzite v Grazi ako učiteľ jazzovej trúbky. Zo žiakov školy zostavil aj svoj Jim Rotondi Electric Band, s ktorým sa predstavil aj na festivale Inntone 2013.

 

* Ako ste sa dostali k jazzovej hudbe?

JIM ROTONDI: "Moje spoznávanie a zoznamovanie sa s hard bopom, be bopom resp. celkovo s jazzom bolo v Montane. Konkrétne to bola  hudba Clifforda Browna. Viete si to predstaviť? Mal som 13-14 rokov a bolo to veľmi intenzívne. Vnímal som to veľmi náruživo a celou dušou. Bol to prvý „trumpeťák“ ktorého som počúval."

 

* Preto ste začal študovať trúbku?

JR: "Učil som sa hrať aj predtým, ale toto bol dôvod prečo som pokračoval v štúdiu a zvolil si jazzové smerovanie. Hral som predtým v školskej kapele a postupne som prichádzal na to ako sa hrá jazz a čo to všetko obnáša."

 

* Veľa ľudí, dokonca aj jazzmanov, zastáva názor že jazz posledných 20 - 30 rokov nepriniesol nič nového a nie je už inovatívny ako kedysi. Myslíte si to aj Vy? Je vaša „elektrická“ kapela pre Vás cesta, ktorou chcete nadviazať na tradíciu a priniesť niečo nové?

 

JR: "Nuž nevnímam to tak, že by som chcel byť nejako špeciálne inovatívny, nový a pod. Chcem hrať jednoducho hudbu, ktorú som sa naučil, ktorú mám rád a uberať sa svojou cestou. Keď hrám s elektrickou kapelou, ako počujete, je tam veľký vplyv hudby, ktorú som hral predtým. Nemyslím si, že všetky nové veci, ktoré komponujem, musia byť úplne odlišné, skôr ma zaujíma aby boli dobré. Sústredím sa viac na kvalitu. To platí aj pre inú muziku, ktorá ma zaujíma. Odlišné je iba odlišné, ale dobré je dobré. Nikdy by som nehral hudbu iba preto že je odlišná, to nemá pre mňa zmysel. Najprv musí uspokojiť moju dušu."

 

* Ako ste sa dostali k Ray Charlesovi? Určite to bola pre Vás veľká škola.

JR: "Bola to pre mňa veľká šanca a motivácia. Mal som okolo 25-26 rokov. Presťahoval som sa vtedy do New Yorku. Dozvedel som sa o audícii a poslal som Rayovi moju nahrávku. Keď som potom v telefóne na odkazovači počul Rayov hlas s odkazom aby som prišiel do Los Angels, som si najprv myslel, že to je vtip. Potom som zistil, že to je naozaj tak a bol som veľmi šťastný, pretože jeho hudbu mám veľmi rád. Bohužiaľ kazetu s odkazom som niekde stratil... (smiech), je to škoda. Pochytil som sa veľa vecí od Mr. Charlesa, bolo to dobré obdobie. Základnou a asi najdôležitejšou vecou bolo to, že treba dať zo seba všetko na každom vystúpení. Publikum to cíti, keď to tak nie je. Robiť preňho bolo veľmi náročné, pretože bol náročný aj na seba. Požadoval, aby ste zo seba vydali všetko, pretože on na každom vystúpení zo seba všetko vydal publiku. Myslím, že pre mladých hudobníkov to je veľmi dôležité, pretože pochopia, že publikum dokáže rozoznať prístup interpreta na pódiu. A Ray sa vedel na pódiu rozdať."

 

* Presťahovať sa do New Yorku bol pre Vás asi jeden s rozhodujúcich krokov ...

JR: "Milujem New York a navždy ostane mojim muzikantským domovom. Ťažko sa to vyjadruje slovami ako to je hrať v New Yorku. Ten stupeň energie je veľmi vysoko. Keď napr. vidím takého výborného muzikanta ako Howard Johson (tak isto hral na festivale, pozn. red.) ihneď cítim to energiu, keď s ním prehodím niekoľko slov."

 

* New York je teda niečo špeciálne pre jazzovú hudbu ...

JR: "Určite áno. Nie je to samozrejme jediné miesto, na svete je mnoho miest kde sa hrá výborný jazz. Tu v Európe je ich hneď niekoľko, ale pre mňa je to môj domov, kde som sa učil. Rozumiete mi?"

 

* Samozrejme. Učíte momentálne v Grazi na univerzite na jazzovom oddelení. Bola to prvá škola v Európe s americkým spôsobom didaktiky jazzu. Ako vnímate školu a jej momentálne smerovanie? Máte nejaký špeciálny koncept pre Vašich žiakov?

JR: "Ed Partyka je terajší riaditeľ , ktorý má veľmi dobrú víziu a rozumie veciam, ktoré sa momentálne dejú v hudbe. Škola ja na vysokej úrovni. Čo sa týka žiakov, neverím na jeden koncept hodiaci sa všetkým študentom. Každý študent má rôzne záujmy a silné a slabé stránky. Treba pristupovať individuálne. Dôležité pre mňa je pracovať s každým študentom na veciach, ktoré budú uňho fungovať a ktoré musia fungovať. Taktiež je dôležité pre nich, aby vedeli čo to znamená byť profesionál, pretože veľká väčšina sa nimi chce stať. Inými slovami, chcem ich pripraviť na to, keď vstúpia do reálneho sveta, pretože ten je úplne iný ako život na univerzite. Dôležité je im ukázať veci, ktoré som sa naučil v New Yorku a pri cestách po svete. Ako sa stať profesionálom a ako sa správať v rôznych situáciách. Chcem im pomôcť aj v mimohudobnom živote.!

 

* Kapelu máte zloženú zo študentov ...

JR: "Áno chlapci hrajú na veľmi dobrej úrovni, som rád že hráme spolu."

 

* Ako dlho ostanete na škole? Vaše pôsobenie v USA sa asi týmto obmedzilo.

JR: "Cítim sa tam veľmi dobre, záleží na univerzite či mi predĺžia kontrakt. Je to dobré prostredie. Pravdu povediac, hrávam väčšinou v Európe, pretože to tak je oveľa ľahšie. Chodím niekoľkokrát ročne do New Yorku a cez leto idem na „west coast“ hrať rôzne koncerty. Neskončil som s pôsobením v USA, ale je pre mňa vzhľadom na momentálne pôsobenie ľahšie hrať v Európe."

 

* Cítite nejaký veľký rozdiel medzi americkými a európskymi hráčmi?

JR: "Počuli ste koncert?"

 

* Samozrejme.

JR: "Vidíte že títo chlapci hrajú s podobnou energiou ako som zvyknutý z New Yorku. Všade sú vynikajúci muzikanti. Mne je to jedno. Chcem hrať s ľuďmi, s ktorými sa mi dobre hrá. Nachádzam ich po celom svete. Nemyslím si, že je veľký rozdiel medzi New Yorkom a Európou, Japonskom alebo nejakým iným miestom na svete."

 

* Plánujete nejaký nový album?

JR: "Pred niekoľkými týždňami sme nahrali s kamarátom Ericom Alexandrom nový album, štýlovo to je straight ahead jazz. Môj ďalší projekt by mal byť s touto kapelou, s ktorou sme dnes hrali."

 

* Super, držím palce.

JR: "Ďakujem."