Vystúpenie Sun Ra Arkestra patrí k nezabudnuteľným hudobným i vizuálnym zážitkom. Sledovať pódiovú show tohto kultového ansámblu a počúvať skladby Astro Black, Space is the Place alebo Second Stop is Jupiter naznačujúce fascináciu vesmírom sme mohli na Slovensku zatiaľ dvakrát: v roku 1987 na Bratislavských jazzových dňoch a na festivale Bažant Pohoda 2014. Sun Ra Arkestra pod vedením Marshalla Belforda Allena (ročník 1924!) patrili aj k headlinerom minuloročného festivalu INNtöne. S alt saxofonistom, ktorý v roku 1995 prevzal Arkestra, som sa prvýkrát stretol ešte skôr na festivale v rakúskom Saalfeldene, kde bol špeciálnym hosťom tureckého freejazzového zoskupenia KonstruKt.

 

* Vitajte na INNtöne! Naposledy som vás videl a počul s tureckými hudobníkmi na festivale v rakúskom Saalfeldene.

 

MARSHALL ALLEN: "Išlo nám to dobre, čo poviete?"

 

* Nezabudnem, ako ste zo saxofónového EWI modulátora vyťahovali šialené zvuky a hecovali tak istanbulských spoluhráčov.

 

MA: (Smiech.) "Áno, takto to robím bežne. Určite to bolo odlišné od Sun Ra Arkestra, pretože zakaždým na pódiu je to iné. Takto sa mi to páči, život je rozmanitý a rovnaká musí byť aj hudba. Nemyslím si však, že robím niečo výnimočné. Jednoducho hrám na saxofóne a to je všetko. S tureckými chlapcami z KonstruKtu ostávam v kontakte. Už pri prvom stretnutí na pódiu bolo jasné, že naše preferencie sa v mnohom stretávajú a spoločné hranie bude prínosným pre obe strany. Máme aj spoločné nahrávky, nedávno sa objavil záznam z talianskeho festivalu." (Nahrávka Konstrukt & Marshall Allen: Live At Sant'Anna Arresi Jazz Festival vyšla v roku 2014 ako 2 LP na značke 8mm Records, pozn. autora.)

 

* Nedávno ste oslávili deväťdesiatku? Oslavovali ste na cestách?

 

MA: "Presne tak. Hráme veľa koncertov, takto sa cítim najlepšie. Nakoniec, čo je to deväťdesiatka? Nemyslím, že som sa rapídne vekom zmenil. Stále vyznávam veci, ktoré sa mi páčili odjakživa a to, čo som považoval za bezcenné pred rokmi, bezcenným pre mňa ostalo dodnes. A pohyb na pódiu mi stále robí veľmi dobre. (Smiech.) Hoci posledné roky, odkedy vediem tento súbor, nestíham oddychovať. Je to práca na 7 dní v týždni, nekonečné cestovanie a pokiaľ ste náhodou doma, pripravujete a manažujete ďalšie vystúpenia. Táto kapela pre mňa znamená všetko, je s ňou spätý celý môj život. Mal som radosť, keď sa počas môjho umeleckého vedenia vrátili do orchestra niekdajší spoluhráči, pretože som začal nadobúdať dojem, že by to mohlo fungovať ako predtým"

 

* Napriek tomu sa zdá až neuveriteľné, že s rovnakým elánom a energiou hráte už 70 rokov!

 

MA: "Stačí si vytvoriť vlastný zvuk, ktorý vás bude charakterizovať a zapadne do orchestra a potom nadobudnete dojem, že ste jeho integrálnou súčasťou a že tam jednoducho patríte. Prečo by ste potom odchádzali inde? So zvukom a jeho emocionálnym dosahom sa konfrontujem celý svoj život. Zvukom dokážete potešiť, rozplakať, liečiť ale i jatriť staré rany. Preto je dôležité ovládať ho rovnako, ako ovládate jazyk. Ani pri rozprávaní neustále nepremýšľate, ale kontrola prebieha automaticky. V hudbe nemôžete premýšľať, musí vychádzať z vášho vnútra. Je to však ťažké, ak tam máte prázdno ..."

 

* Súčasťou Sun Ra Arkestra ste od roku 1957, v najslávnejších časoch ste viedli saxofónovú sekciu a podľa súboru Duka Ellingtona vás označovali za „Johnnyho Hodgesa z inej dimenzie“. Čo všetko ste popri alt saxofóne „obsluhovali“?

 

MA: "Nespomínam si, žeby mal niekto v orchestri len jeden nástroj. Ja som striedal alt saxofón s pikolou, soprán saxofónom a klarinetmi vo viacerých ladeniach. Dokonca si spomínam na hoboj či anglický roh, nehovoriac o rozličných perkusiách. Viete si predstaviť, ako som sa prenášal so siedmymi kuframi počas turné? Bola to vždy nočná mora. Na druhej strane som mohol využívať obrovskú paletu farieb. Dnes so sebou okrem altky nosím na koncerty najmä EWI modulátor, je to praktickejšie."

 

* Po smrti Sun Ra a neskôr aj Johna Gilmora ste prevzali vedenie Sun Ra Arkestra. Čím to je, že na koncertoch stále badať duchovnú prítomnosť zakladateľa?

 

MA: "Sun Ra bol veľkým učiteľom. Každý z nás priznáva dôležitosť vodcu, guru. Takým bol pre mňa Sun Ra. Mal som viacerých učiteľov, nikdy som však nepoznal nikoho, kto by ma výraznejšie posunul a nasmeroval. Potom, ako som ho stretol, som si neustále opakoval: dočerta, kde som žil doteraz? Prečo som sa toľko zaoberal nezmyselnými vecami, ktoré ma vôbec nenapĺňali? Chápete to, až v jeho orchestri som po prvýkrát nadobudol dojem, že to, čo robím, dáva zmysel. Sun Ra mi ukázal spôsob, akým treba odovzdávať muziku ďalej a tiež to, že pokiaľ ju nebudete robiť naplno, nebude to mať žiadny význam. Preto aj ďalej vediem tento orchester."

 

* Podstatou Sun Ra Arkestra nebola len hudba, ale aj osobitá sférická filozofia a posolstvo.

 

MA: "Presne ako som spomenul: aj predtým, ako som začal hrať v jeho orchestri som sa zaoberal a živil hudbou. Ale až uňho som pochopil, že duchovný svet je s tým umeleckým prepojený omnoho výraznejšie. Navzájom sa prenikajú a pokiaľ dôjde k ich vzájomnému stretu, výsledok je fascinujúci. Naša hudba bola niečím ako modlitbou, dialógom s iným, lepším svetom. V tomto zmysle sme naše hranie vnímali ako misionársku činnosť"

 

* Prekvapili ma koncertné nahrávky Sun Ra Arkestra z konca 70. rokov s osobitým podaním známych baladických kúskov Somewhere Over The Rainbow či Body and Soul. Ako si spomínate na tento repertoár?

 

MA: "Sun Ra miloval orchester Fletchera Hendersona a s obľubou si prepožičiaval skladby z jeho repertoáru. Niekedy len mierne pozmenil pôvodný aranžmán, iné kúsky však dostali u nás odvážnejší harmonický background a rytmické štruktúry. A samozrejme, pribudlo množstvo perkusií, na ktoré hrali snáď všetci členovia. Mnohé orchestre omieľali v tých časoch stále to isté. Sun Ra naopak poskytol hráčom voľnosť a platformu na vyjadrenie kreativity. Možnosť skupinovej improvizácie bola práve elementom, ktorý priťahoval tvorivých muzikantov."

 

* Prečo je dnes v Sun Ra Arkestra množstvo mladých hudobníkov, ktorí v časom jeho najväčšej slávy možno ani neboli na svete?

 

MA: "Zrejme to sami berú ako najlepšiu investíciu do svojej budúcnosti. Ja to vnímam ako odovzdávanie posolstva. Nakoniec v rovnakom veku som začínal po boku Sun Ra aj ja a viem, ako mi to zmenilo život. Mladí hudobníci sú ako nepopísaný list, na druhej strane sú natoľko dobre pripravení, že im často ani nemusím nič hovoriť. Stačí, keď sledujú kolegov vo svojej sekcii. Tiež ich fascinuje samotná koncepcia orchestra. Koľko súborov sa dnes na pódiu predvádza v kostýmoch a oživuje produkciu divadlom? Spomínam si, ako nás Sun Ra neustále napomínal, že sa nemáme viazať k notovým stojanom ako kolegovia v iných orchestroch, ale že máme k dispozícii celý priestor. Pokiaľ iní sedeli na stoličkách, my sme neustále tancovali a táto živelnosť sa zákonite prenášala do hudby."

 

* Práve pre svoju živelnosť je Sun Ra Arkestra aj po desaťročiach žiadaným súborom.

 

MA: "Musím povedať, že orchester postupom času mierne aktualizuje svoje niekdajšie východiská. Nechcem prevádzkovať estrádny tribute orchestra verne omieľajúci staré aranžmány. Tie boli síce mnohokrát vyskúšané a vieme, že na poslucháčov fungujú, ale nebavilo by nás donekonečna opakovať to isté. Skladby nevnímame ako nemenný zápis, ale ako živé štruktúry. Ich podstatou je samotná vibrácia a atmosféra. Som presvedčený, že kompozície Sun Ra majú isté fluidum, hoci si ich neraz prispôsobujem podľa seba natoľko, až by som ich mohol sčasti označiť za svoje diela. Ostávame verní nášmu zakladateľovi, nechceme meniť filozofiu, len ju prispôsobiť súčasnej dobe. Som rád, že noví hudobníci ostávajú v kontakte s jeho hudbou a že ich prostredníctvom prežije ďalej. V posledných rokoch hráme viac mojich kompozícií a pri tých starých ma teší, keď do nich mladí muzikanti prinesú sviežosť"

 

* Preto vás to aj po 70 rokoch stále baví!

 

MA: "Každý koncert je diametrálne odlišným zážitkom, hovorím tomu „vibrations of the day“. To, čo som hral včera, bude znieť na dnešnom koncerte úplne inak a zajtra tiež. Aranžmány sú len kostrou, ktorú môžete vypĺňať čím len chcete. A čím variabilnejšie a spontánnejšie to budete robiť, tým to bude vás, vašich spoluhráčov i poslucháčov baviť. Nie sme múzeom, to by som zdochol od nudy. Sme živým organizmom, ktorý sa prispôsobuje každodenným okolnostiam. To, čo som cítil na pódiu včera, budem vnímam a vyhodnocovať dnes večer úplne inak. A preto ma to bude baviť, kým budem vládať!"