Pred pár týždňami sa v Bratislave náhle objavil indický majster v hre na tabla a rôzne perkusie Trilok Gurtu! Vystupoval v rámci letného hudobného festivalu Hevhetia, s poľskými hudobníkmi. Samotný Trilok Gurtu (* 30.10.1951) sa pohybuje v teritóriu jazz fusion music, world music, ale i ostatných žánroch. Spolupracoval s mnohými svetovými tvárami ako: Terje Rypdal, Gary Moore, John McLaughlin, Jan Garbarek, Joe Zawinul, Bill Laswell, Maria João & Mário Laginha, Robert Miles, ...

 

* Začnem otázkou, ktorá sa týka vašich začiatkov: Pochádzate z hudobníckej rodiny, vaša mama bola a je v Indii veľmi známa a populárna speváčka. Ale v jednom rozhovore ste povedali, že keď sa vo vašej rodine robila hudba, tak to bolo predovšetkým preto, lebo to bola súčasť vášho duchovného rozvoja a nie iba biznis. Nesúviselo to s kariérou, či slávou ... Ale dnes ste súčasťou hudobného biznisu, ako to vnímate?

 

TG: (smiech) "Je to veľmi jemná hranica. Na jednej strane nesmiete byť iba vďačný a na druhej strane nebyť ohromený. Takže musíte udržiavať tú jemnú hranicu - tak, aby ste mali všetko pod kontrolou, a nestratili pri tom sám seba. Musíte si zapamätať: čo ste, kto ste, prečo ste tu, prečo hráte. A ja viem, že nesmiem zabudnúť na všetky tie dobré veci, ktoré som sa naučil ako dieťa."

 

* V akej rodine ste vyrastali? Tuším, že už ako šesťročný ste sa venovali hudbe.

 

TG: "Vyrastal som v rodine hudobníkov, či už to bola moja mama, alebo môj starý otec. U nás znela neustále hudba. Hudba je súčasťou môjho života - od malička. Ale niekedy má tento vzťah k hudbe aj svoje negatívne stránky - pretože hudba vás môže dostať aj na druhú stranu: môžete sa stať slávnym, a potom máte problémy s agentami a vydavateľstvami a producentami, manažérmi. Čo neznášam, lebo vám to len zvýši tlak, prípadne z toho môžete dostať infarkt ... videl som to, a snažím sa tomu vyhnúť. Snažím sa robiť to, čo viem, čo najlepšie, aj s požehnaním môjho duchovného učiteľa. A preto sa snažím udržať si svoj smer a neprekročiť tú jemnú hranicu."

 

* Pokiaľ viem, jedným z vašich učiteľov bol Shah Abdul Karim. On u nás síce nie je veľmi známy, ale v Indii to bola významná hudobná osobnosť, skomponoval vyše 1500 piesní a bol nositeľom viacerých indických vyznamenaní.

 

TG: "Bol to veľký umelec. Doslova: Niekedy za mnou prišiel v noci o jedenástej, zobudil ma, aby ma učil hrať. Inokedy zase skoro ráno."

 

* Učil vás hru na tabla?

 

TG: "Áno, ale priznám sa, že som to nemal rád, pretože pôvodne k nám prišiel vyučovať môjho brata, ale keď ma počul hrať, tak povedal: “Tohto chlapca budem učiť! Ten má talent!” Naučil ma používať ruky tak, ako pri hre na klavíri. Musel som sa naučiť hrať všetkými prstami."

 

* Ale videl som, že túto techniku stále uplatňujete aj pri hre na bežnú biciu súpravu.

 

TG: "Áno, používam tú techniku aj pri hre na činely, a to vďaka nemu, pretože bol neúprosný ... ale vtedy, ako chlapec, som to neznášal ..."

 

* V 70-tych rokoch ste začali hrávať na bicie, ale vaša bicia súprava bola skutočne výnimočná - aj keď ste hrali so známymi jazzovými, či jazzrockovými hudobníkmi. Vždy som sa pozeral, kde máte pravú nohu?

 

TG: "Teraz ju už používam, ale používal som iba ľavú - na hihat (pozn: Trilolk Gurtu hrával v pokľaku, bez stoličky). Na “kopák” som hral paličkami, rukou. Ale teraz už hrám aj na kompletnú biciu súpravu."

 

* Ako ste sa k tomu dopracovali? Najprv ste iba skombinovali indické tradičné bicie so západnými jazzovými, alebo ... ?

 

TG: "Nie, ja som sa neorientoval na jazz, mňa skôr zaujala rocková hudba. Napríklad môj zvuk “kopáku” nevychádzal z jazzu, je silnejší, skôr znie ako bubon z disco-hudby."

 

* Vždy to tak bolo? Aj keď ste hrali s Donom Cherrym?

 

TG: "Vždy ... áno, používal som napríklad basový bubon ako melodický nástroj, zatiaľ čo teraz ho používam ako podporný bubon, ale vtedy som chcel čosi iné. Nevedel som z neho dostať ten správny zvuk. Stále som mal pocit, že to nie som ja, pretože znieť ako hocikto iný, to nie je správne, a tak som pomaly a postupne vyvinul môj typický zvuk."

 

* Pravdepodobne treba hľadať zdroj “vášho zvuku” vo vašom detstve, keď ste hudbu vnímali ako súčasť duchovného rozvoja ...

 

TG: "Ktosi mi dal nejaký nástroj, napríklad hi-hat, ale ja som ho využil inak, ako je zvykom. Alebo malý bubon - hral som naň, ale nemal som ho na stojane, každý sa tomu len smial: “Však to vyzerá ako súprava pre invalida” - “zavolajte mu záchranku”. Ale vtedy som si veril. Veril som sám v seba. Vravel som si: Chcem hrať tak a tak a chcem znieť tak a tak. A o tom, či to je dobré, alebo zlé, nech rozhodnú ľudia, ktorí ma počúvajú."

 

* Myslím, že po prvýkrát, čo som vás počul hrať v ideálnej zostave, to bolo v triu s Johnom McLaughlinom.

 

TG: "Áno."

 

* Boli ste si aj duchovne blízki? John McLaughlin sa venoval aj indickej filozofii pod vplyvom Sri Chinmoya.

 

TG: "Myslím, že John je stále veľmi citlivá duchovná bytosť, ale keď som sa s ním zoznámil, tak ešte nepoužíval meno Mahavishnu. Ale jeho kapela Mahavishnu Orchestra bola fantastická skupina, nie?"

 

* Samozrejme, všetkým nám pri tej hudbe behali zimomriavky po chrbte ... John dokonca hral v Bratislave aj počas éry socializmu na BJD 1985. Stretli sme ho vtedy pod Michalskou bránou prechádzať sa po poloprázdnom Starom meste - čo bolo pre nás čosi neuveriteľné, ako keby medzi nás zostúpil z nebies ... Ale späť k vašej hudbe. Venujete sa aj klasike?

 

TG: "Nedávno som spolupracoval s rakúskym perkusionistom Martinom Grubingerom. Je to výborný muzikant."

 

* Úžasný ...

 

TG: "Talentovaný! Je technicky zdatný, ale aj veľmi talentovaný (pozn: vystúpili spolu na Schlezwig - Holstein hudobnom festivale)."

 

* Vždy hrá s úsmevom a ľahkosťou. Nedávno dokonca vystúpil so zaujímavou hudobnou kolážou v rámci hudobnej súťaže Eurovision song contest, a bol to príjemný zážitok. Koniec koncov vy sa s ním viete dohovoriť aj po nemecky, kde ste sa tak dobre naučili tento jazyk?

 

TG: "V Nemecku, momentálne tam žijem, pri Hamburgu."

 

* Ešte predtým, ako ste hrali s Johnom McLaughlinom, ste niekoľko rokov pôsobili v kapele Oregon. Bola pre vás táto spolupráca v niečom výnimočná?

 

TG: "Nie až tak, ako s Johnom. Ale bolo to OK: Viete, John bol naozaj mimoriadny. K Oregonu som sa dostal po tom, čo zahynul Colin Walcott (pozn.: pri autonehode v NDR, krátko po jeho vystúpení na BJD 1984 v Bratislave). Vďaka Oregonu som sa napokon stal známym aj v Amerike. Takže tá spolupráca mala aj takýto pozitívny dopad .... Ale hudba Oregonu nebola môjmu srdcu až taká blízka. Oni nechápali odkiaľ prichádzam a to bol problém. Ale pôsobil som tam pomerne dlho."

 

* Vydali ste s nimi tri albumy.

 

TG: "Áno. Už sa ani nepamätám, kedy som tam prestal hrať ..."

 

* Priznám sa, že až vďaka hudbe Mahavishnu Orchestra som pochopil, že princíp jazzu - téma, improvizácia, téma - je starým princípom tradičnej indickej hudby ...

 

TG: "Presne tak. „Improvizácia“ - ľudia, keď počujú toto slovo, hneď hovoria iba o jazze, bez toho, aby vedeli, že to je stará indická hudba ... v podstate sa mi to ani nechce stále vysvetľovať, ale máte pravdu: je to veľmi starý hudobný princíp: 90 percent indickej hudby tvorí improvizovaná hudba."

 

* Vrátim sa k už spomenutým vzťahom s vydavateľstvami a agentmi: podarilo sa vám vždy presadiť to, čo sa vám páči? Alebo ste museli robiť aj kompromisy?

 

TG: "Na začiatku som robil vždy iba to, čo sa mi páčilo. Potom prišli manažéri. A potom ... viete, myslím, že človek by ich jednoducho nemal počúvať. Mal by počúvať iba sám seba. I keď niektorí agenti sú dobrí, ale takých je len zopár ... napríklad v prípade Beatles. Ale urobil som aj zopár chýb, ako napríklad po tom, čo som nahral African fantasies, čo malo dobrý ohlas aj v Amerike. Vtedy za mnou prišiel manažér, že to musíme urobiť vo veľkom, s veľkým producentom, a tak ďalej, a tak podobne. Lenže moje piesne zostali napokon v pozadí a producent si tam presadil svoje. A kritika napísala, že nezniem originálne, že zniem ako hocikto iný. Malo to zlý ohlas ... Ale teraz robím iba to, čo chcem. A ľudia hovoria: “To je fantastické, čo to je?” - a to je moja hudba. Napríklad album “Beat of love” – to je kombinácia indickej a africkej hudby. Tomuto princípu sa venujem už veľmi dlho. Až sa to stalo módou, asi ako sa neskôr presadili niektoré moje zvuky bicích v drum’n base, s mojim zvukom basového bubna. Moja hudba - ako povedal jeden britský kritik - “je skvelá, ale dúfam, že ľudia pochopia, čo ten človek robí, kým ešte žije”. Tak to je, niekedy ľudia pochopia vašu hudbu až desať rokov po tom. Tak ako album, čo som nahral s Robertom MIlesom - Miles-Gurtu. Ľudia vraveli, že to znie tak jednoducho. “Jednoducho?”, vravím: “ Nie, nie, len poďte, zahrajte si to so mnou.” Možno, že sa to jednoducho počúva, ale veľmi ťažko sa to hrá. A mnohí poslucháči to zistia až neskôr. To je môj hlavný problém ..."

 

* Viem, že ste niekde spomínali, že by ste v Nemecku rád vystupovali častejšie, ale ...

 

TG: "Áno, v Nemecku mi mnohí nerozumeli ... teraz sa to už zlepšuje ... nechcem byť veľmi kritický, ale mnohí agenti nechápu moju hudbu, sú neinformovaní, aj v Amerike ľudia nepoznajú hudbu - zatiaľ čo v Európe, v Taliansku, Francúzsku, Anglicku, je veľmi vyspelé publikum. Nemecko to doháňa. Dúfam, že ma tu pochopia. Ľudia sú na mojich koncertoch nadšení, ale hlavný problém je s agentmi a usporiadateľmi, nepoznajú tú hudbu, ale majú rozhodujúce pozície."

 

* Ale je to šťastie, keď si niekedy môžete zahrať aj s niekým takým, ako Grubinger, ktorý dokáže spájať žánre?

 

TG: "To, že som hral s Grubingerom, bola zásluha jedného chlapíka z Audi! Je mojim fanúšikom. On chcel, aby sme spolu hrali, nie nejaký agent ... Neviem, čím to je, ale ... zlepšuje sa to, to je pravda."

 

* Sám tvrdíte, že základom celej populárnej hudby je hudba Afriky a Indie.

 

TG: "Presne tak."

 

* Ale myslím si, že k tomu musíme nejakým spôsobom pridať aj Európu, pretože to boli aj anglické a írske pesničky, ktoré v 18., či 19. storočí prichádzali do Ameriky ...

 

TG: "Ale až po zahrnutí indickej a africkej hudby z toho vzniklo čosi nové. Dnes napríklad Nemci nevedia veľmi dobre zahrnúť do svojej hudby turecké, alebo indické vplyvy. Francúzi to vedia oveľa lepšie. Nemci v tom nie sú dobrí."

 

* Z tohto hľadiska boli Briti asi najsofistikovanejší kolonialisti. :-)

 

TG: " ... a diplomati. Vedeli vyvolať rozbroje, vedeli všetkých kontrolovať a mať z toho prospech - a všetko si vziať. Ale išli na to šikovne. Aj Protugalci ... ale Briti boli chytrejší. A všade, odkiaľ odišli, nechali problémy ... (napríklad India má doteraz pohraničné problémy s Pakistanom, ktoré vznikli po osamostatnení), ale pre rozvoj hudby urobili veľa dobrého. Vedia integrovať, to je pravda. Oveľa lepšie ako mnohé iné krajiny."

 

* Máte dnes v Nemecku agenta, s pomocou ktorého si dokážete plánovať svoje vystúpenia a aktivity do budúcnosti?

 

TG: ???? (úsmev)

 

* Vidím, že to nebola najlepšia otázka ...

 

TG: "Mám obavu, že môj agent toho pre mňa veľa nerobí. Nepodporuje ma, a potom - všetky kontakty v hudobnom biznise sa menia. A títo ľudia nemajú kontakty. Takže moja agentúra je závislá odo mňa. Ľudia, ktorí ma chcú, idú za agentom, a ten iba vyberá peniaze, ale pre mňa nerobí takmer nič. V Nemecku si radšej organizujem všetko sám. A nie je to ľahké. Aj kvôli hudbe, ktorú hrám. Ak nehráte vyslovene jazz, tak je to v Nemecku ťažké ... aj keď hrám improvizovanú hudbu, ale nehovorím tomu jazz. No, radšej tvrdím, že je to jazz, aby som mohol hrať. Ale keď ma ľudia počujú, tak sa idú zblázniť, a potom - nastane zase ticho. Divné ..."

 

* Ako sa dnes dokáže mladý hudobník presadiť v Indii ? Keď chce začať kariéru?

 

TG: "V prvom rade musí zabudnúť na kariéru. Musí sa starať hlavne o hudbu. Kariéra príde sama, automaticky. Mladí ľudia v Indii si musia vyvinúť svoj vlastný štýl, svoj zvuk. A nie len imitovať. Potom môžu hrať. Ale ak hrajú tak, ako niekto iný, tak z nich budú len druhotriedni občania. Keď som prišiel hrať do Ameriky, tak som s tým veľmi rýchlo prestal, pretože som chcel byť sám sebou, a napokon sa mi to oplatilo."

 

* Takže vplyv západnej hudby je silný aj v Indii.

 

TG: "A oni ju napodobňujú. Nevedia, kde študovať a nemajú svoj vlastný zvuk. Okrem svojej vlastnej tradície, a to je problém."

 

* Ďakujem za rozhovor.