Láme všetky stereotypy medzi európskymi huslistami. Jeho nezvyčajná expresívnosť, kreativita a virtuozita spôsobujú, že si postupne získava rešpekt a uznanie po celom svete. Aj napriek mladému veku má za sebou mnoho skúseností, ocenení a spoluprác, patrí medzi dôležité osobnosti poľského jazzu a súčasnej hudby. Pri príležitosti koncertu (čítaj recenziu), ktorý hral vo viedenskom Porgy a Bess s americkým klavírnym mágom Aaronom Parksom, poskytol tento pútavý rozhovor.

* Povedz, Adam, ako sa ti hrá dnes večer?

 

ADAM BALDYCH: "Skvele. Máme dnes s Aaronom dobré spojenie, je to niečo, čo sa nedá predpokladať, to sa buď stane alebo nestane, je to taká alchýmia."

 

* Nie je to aj tým klubom?

AB: "Nie, to sa deje na mnohých miestach, ale ťažko predpovedať, kedy sa to stane. Obyčajne je to mágia chvíle, ľudí, ktorí na koncerte sú, nášho rozpoloženia, celkovej atmosféry. Samozrejme, Porgy je vynikajúcim klubom a tu sa vždy výnimočne hrá, zatiaľ čo nikdy neviete, čo sa na scéne stane, možno je to aj tým, že sme tri dni s Aaronom na trase, stihli sme sa sústrediť na to, čo robíme a preto už môžeme na takom vysokom stupni hrať hudbu a oddávať sa improvizácii."

 

* Kto vyberal hudbu pre tieto koncerty?

AB: "Spoločne. Je to rovnako moja hudba ako aj Aaronova, tiež je niekoľko momentov počas koncertu, ktoré sú úplne improvizované, dejú sa pod vplyvom okamihu a sú to pre nás momenty najviac zaujímavé, lebo to je istá sloboda, ktorá nám dáva možnosť okúsiť miesta, ktoré nie sme v stave predpokladať"

 

* To je tá skutočná hudba.

AB: "Presne tak."

 

* Čo pre teba znamená spolupráca s Aaronom?

 

AB: "Je to pre mňa predovšetkým veľká pocta, lebo Aaron je jedným z tých hudobníkov, ktorých som pozoroval už dávno a v bežnom svete som jednoducho fanúšikom jeho hudby, jeho hry. Stretli sme sa pred rokom v Dánsku, hrali sme spolu koncert, zaiskrilo niečo medzi nami a rozhodli sme sa dať si navzájom šancu, aby sa spolupráca mohla ďalej rozvinúť. Odtiaľ je vlastne myšlienka, aby sme si zahrali spoločné turné. V skutočnosti, učíme sa o sebe, poznávame sa nie iba na pódiu, ale tiež vo vlakoch, v lietadlách. To sú momenty, keď sa spoznávame ako ľudia, ktorí neskôr majú k sebe dôveru a to potom vyžaruje na scéne. Jednoducho, dali sme si čas, aby sme sa spoznali."

 

* Kto komu navrhol túto spoluprácu?

AB: "Ja som to navrhol a Aaron súhlasil."

 

* Je počuť, že sa navzájom učíte a je to celé veľmi tvorivé.

AB: Áno, je to tvorivé, lebo celý čas pristupujeme k sebe s úctou, počúvajúc sa navzájom a na druhej strane, snažím sa dávať zo seba čo najviac, aby sme sa inšpirovali."

 

* Ste maximálne sústredení.

AB: "Maximálne, lebo duet je natoľko intímnou formou, že keď každá strana nedá zo seba všetko, nemá to zmysel. Jedna osoba nie je v stave ťahať celok. Samozrejme sú momenty, keď sa navzájom podporujeme, dodávame istú energiu, ale duet to je taká forma, kde je potrebné dať zo seba skutočne všetko."

 

* Čo ťa motivovalo k husliam?

AB: "Vyšlo to úplne prirodzene, navrhla mi to staršia sestra, ktorá sa išla zapísať do hudobnej školy a vždy milovala husle. Sama je speváčkou a hrá na gitare a keďže v našej rodine bolo veľa hudby a často sme ako malé deti spievali, pomyslel som si, že je to dobrý spôsob, ako stráviť voľný čas a šiel som aj ja do hudobnej školy. Môj pradedo bol tiež huslista. Neskôr sa ukázalo, že sa to stalo mojou vášňou a rozhodol som sa odovzdať celý svoj život hudbe"

 

* Aký model huslí používaš?

AB: "To sú husle poľského výrobcu, majú približne dvadsaťpäť rokov, takže je to mladý nástroj, pochádza z Poznane. Keď som si prvýkrát na ňom zahral, mal v sebe niečo výnimočné, niečo vrúcne a hlboké a na druhej strane energiu a dravosť, ktorá bola potrebná, aby som mohol svoje emócie vyjadriť. Čiže nástroj, na ktorom hrám, nemôže byť nevýrazný, musí odovzdať širokú paletu emócií a tieto husle to mali. Boli podľa môjho gusta a preto som sa pre nich rozhodol"

 

* Je počuť, že je to ešte mladý nástroj.

AB: "Áno, celý čas naberá skúsenosti, neviem, ako znie v hľadisku, lebo vždy je to vecou nazvučenia, no je to nástroj, ktorý milujem."

 

* Hrávaš klasiku?

AB: "Hrávam stále, aj keď nie koncertne. Stáva sa, že sa podieľam na projektoch súčasnej hudby, nedávno poľský skladateľ Pawel Hendrich napísal koncert pre improvizujúce husle a orchester, s myšlienkou pre mňa a mali sme premiéru minulý rok na Festivale súčasnej hudby vo Wroclavi. Teraz to hráme znova v novembri v koncertnej sále poľského rádia v Katowiciach, takže to je časť toho, čo robím. Snažím sa podieľať sa na projektoch súčasnej hudby, lebo to je to, čo ma neobyčajne inšpiruje"

 

* V Poľsku je teraz súčasná hudba v kurze.

AB: "V Poľsku je vážna hudba, obzvlášť tá súčasná, veľmi populárna a tiež jazzoví hudobníci ju využívajú, takže ma to zaujíma. Na jednej strane, sa snažím nadväzovať na poľskú tradíciu, kultúru, folklór a na strane druhej, hrať tú hudbu tónmi, ktoré sú súčasné."

 

* Ako pristupuješ k jazzu a ku klasickej hudbe? Je medzi tým rozdiel?

AB: "Sú to iné svety. Mám rad vážnu hudbu pre to, že je tak dôkladne premyslená, že využíva celistvosť a každý skladateľ si dáva čas, zakladá si na diele, ktoré tvorí, aby bolo výnimočné. To ma inšpiruje k tomu, aby som dal svojej hudbe čas, dobre si ju premyslel, nakomponoval, aby moja jazzová hudba nebola tvorená iba pod vplyvom chvíle a emócie, ale tiež aby som vytvoril viac premyslenú formu toho, čo počujem. No tiež by som nedokázal žiť bez jazzu, ktorý ma veľa slobody a môžem v danej chvíli rozprávať o tom, čo cítim, poddať sa intuícii – to mi vo vážnej hudbe chýba a snažím sa udržiavať si rovnováhu medzi tým"

 

* Si šťastným hudobníkom, lebo máš všetko ...

AB: "Som šťastný, lebo skutočne ma všetky tie veci zaujímajú. A nie iba tie, napríklad aj rocková hudba, ríffy ktoré majú svoju energiu, ktoré by som tiež chcel mať vo svojej hudbe, lebo to je niečo, na čom som vyrástol. Nesnažím sa ísť jednou cestou, ale využívať celý možný rozsah zvuku ako takého okolo mňa."

 

* Chcem sa spýtať na poľskú tradíciu jazzových huslistov, na súťaž Zbigniewa Seiferta. Zúčastnil si sa súťaže?

AB: "Nie, nezúčastnil som sa, lebo moja kariéra je už natoľko rozvinutá, že si myslím, že tá súťaž je potrebná mladým huslistom, ktorí potrebujú ocenenia a peniaze, aby urobili vo svojej hudbe krok dopredu. Ja som podobnými súťažami prechádzal v pätnástich, sedemnástich a teraz to už prenechávam svojím mladším kolegom." s

 

* Čo si myslíš o význame Zbigniewa Seiferta?

AB: "Je to človek, ktorý ma neobyčajne inšpiroval svojím oddaním a tým, že za každú cenu skúšal prelomiť obraz jazzových huslí, jednoducho dal im takú energiu, ktorú predtým nikto nepoznal. Oddával sa svojej vášni a preto tie husle mali takú veľkú moc. To ma zaujalo a aj keď je moja hudba iná, Seifertov duch je vo mne prítomný v tom, že bol tak oddaný a prelamoval konvencie. Je to pre mňa veľmi dôležité, siaham po jeho kompozíciách a snažím sa cez svoje hranie, tvorivosť a koncertnú činnosť približovať ľuďom, ktorí ho nepoznajú, jeho osobnosť. Samozrejme, v Európe je veľa ľudí, ktorí o ňom vedia, ale nikdy nie dosť. Myslím si, že je to osoba, ktorá si zaslúži omnoho viac"

 

* Kto z Poliakov okrem Seiferta ťa ešte inšpiroval?

AB: "Počúval som veľa hudobníkov, ktorí na dnešnej scéne tvoria – Tomasz Stańko, Michal Urbaniak – veľmi veľa som ich počúval, ale tiež rovnako takých hudobníkov, ako Henryk Gembalski, či Maciej Strzelczyk. Mám rád hudbu Marcina Wasilewského, Leszka Mozdzera, ale aj scénu úplne mladých ľudí – Maciej Obara, Pawel Kaczmarczyk a mnoho iných, ktorí robia vynikajúcu hudbu a snažím sa tiež sledovať hudobníkov, s ktorými hrávam, napr. z môjho Imaginary Quartet – Pawel Tomaszewski, Michal Kapczuk, Pawel Dobrowolski – sú to výborní umelci, ktorí vplývajú na moju hudbu a teším sa tomu, že môžem s nimi pracovať."

 

* Je dobré, že ich počúvaš. Si jeden z nich. A čo tak vo všeobecnosti v poslednej dobe počúvaš?

AB: "Počúvam napr. Ravela v interpretácii Iva Pogorelicha, v poslednej dobe ma veľmi inšpirujú jeho nahrávky, jeho zvuk, taktiež hudbu klavíristov ako Aaron Parks, Thomas Ehnco – mladý klavirista z Francúzka, Tigran Hamasyan. Ale tiež hudbu Lutoslawskeho, … je taký nórsky vynikajúci huslista Ola Kvernberg – počúvam jeho posledné nahrávky a je kopec hudby, ktorá mi prichádza pod ruky, napr. na facebooku mnoho ľudí publikuje svoju hudbu a snažím sa ju počúvať a inšpirovať sa."

 

* Onedlho máš v Poľsku turné s Helge Lien trio. Povedz mi niečo o tomto projekte?

AB: "To je môj najnovší projekt, ktorý sa začal skladateľskou objednávkou, vďaka ktorej som napísal hudbu, ktorá nadväzuje na tradície kultúr, ktoré pochádzali z východu a po druhej svetovej vojne sa presunuli na západ, na takzvané získané pozemky v Poľsku. Následne sa tie kultúry zmiešali a tá zmes dávala veľa podnetov – ja sám pochádzam z tohto prostredia a rozhodol som sa napísať hudbu, ktorá sa bude odvolávať na túto tradíciu mixtúry a zároveň vytvárať most s tradíciou ľudí, ktorí so mnou nahrávali, teda s tradíciou Nórska. V tom prípade ide o trio Helgeho. Veľmi sa mi zapáčil ich zvuk, spôsob hry, poetika a rozhodol som sa ich pozvať, aby sa spoločne pozreli na moju poľskú hudbu z odstupu, sviežim prístupom a ja, aby som sa odovzdal ich podnetom a stvorili sme spolu niečo, čo bude formou umeleckého dialógu. A tak sa aj stalo, nahrali sme platňu v Berlíne a teraz začíname koncertovať – najprv dva koncerty začiatkom októbra v Hamburgu a Hannoveri v Nemecku a potom prilietame do Poľska a hráme turné."

 

* Ako sa vám spolu hrá

AB: "Vynikajúco, aj keď to je znova nový projekt, úplne čerstvá vec, takže sa to bude celý čas rozvíjať, náš jazyk sa bude čoraz viac prehlbovať. Mám rád nové výzvy, rád sa stretávam s novými ľuďmi, ktorí ma inšpirujú a niečomu učia a ja môžem pozerať na svoju hudbu úplne z iného uhla, prehliadajúc sa v nich ako v zrkadle, lebo sa pozerajú na to sviežo a vďaka tomu zasa odkrývam niečo v sebe."

 

* Páči sa ti v hudbe škandinávsky prístup?

AB: "Veľmi, lebo oni majú veľkú úctu k zvuku, dokážu zahrať jeden tón tak, že krásne znie a nechajú ho dýchať. To je niečo, čo pri mojom veľkom temperamente spôsobuje, že ma to schladí a je medzi nami rovnováha energií."

 

* Ja som to dnes počúvala a myslela som na to, že je medzi vami istá symbióza, aj keď ste v protipóloch.

AB: "Áno, dávajú mi pocit sekcie, ktorá mi dáva základ a ja nad tým mám veľa vzduchu a môžem si hrať svoje tóny. Veľmi mi to vyhovuje a som rád, že môžem s nimi spolupracovať."

 

* Učíš?

AB: "Nie. Veľmi zriedka robím workshopy. A aj keď to robím rád, dôvodom je, že tak veľa času venujem koncertovaniu, potrebujem tiež čas pre seba, aby som písal, inšpiroval sa a cvičil a to mi zaberá veľa času. Možno niekedy, keď budem chcieť spomaliť tempo. Viem, ako veľa je možné dozvedieť sa ako pedagóg, ja sa snažím dávať žiakom to isté, čo dávam na koncertoch, takže keby som denne dával niekoľko hodín žiakom, veľmi rýchlo by som sa vyčerpal."

 

* Hral si niekedy na Slovensku?

AB: "Marí sa mi, že kedysi som raz hral, ale nepamätám si presne, kde to bolo. Bolo to s kvartetom, v nejakom starom kultúrnom dome na poschodí. Takže, všetko je ešte predo mnou."

 

* Čo je podľa teba dnes poslaním hudby?

AB: "Podľa mňa je to to, aby ľudia cez hudbu nachádzali citlivosť a dojmy, ktoré sú v nás v každodennom tlaku tlmené. Život nás núti, aby sme boli silní, aby sme to všetko zvládali a pretrvali. V skutočnosti každý z nás má veľa pocitov, ktoré by podľa mňa mala hudba otvárať, aby mali čas zamyslieť sa nad vnútorným hlasom, ktorý je pre nich dôležitý a odkryť pravdu o sebe cez to, že hudbu počúvajú."