Vynikajúceho bubeníka Kendricka Scotta (1980) sme na Slovensku počuli ako člena zoskupenia trubkára Terencea Blancharda, hoci rodák z texaského Houstonu prevádzkuje vynikajúce kvinteto Oracle s fenomenálnym klaviristom Taylorom Eigistim. Pod značkou Oracle vyšla štvorica albumov: The Source (2006), Reverence (2010) a Conviction (2013) – v Scottovom vydavateľstve World Culture Music a posledný We Are The Drum vyšiel len pred niekoľkými týždňami pod hlavičkou Blue Note.

 

 

*Keď som počúval váš album Conviction, hneď na úvod ma prekvapila známa modlitba sv. Františka o pokoj ...

 

KENDRICK SCOTT: "To, že sa album začína modlitbou sv. Františka nie je náhoda, pretože touto modlitbou začínam každý deň, uvádzam ňou každú moju aktivitu a stala sa akoby mojou súčasťou. Hlavnou líniou albumu Conviction sú otázky: „Kto vlastne sme?“ a „Kam smerujeme?“ Toto by mali byť ústredné myšlienky našich životov a ja sa ich snažím svojou hudbou pripomínať. Samozrejme, sú to veci, o ktorých všetci vieme, len pri pohľade na naše správanie sa zdá, že na ne čoraz častejšie zabúdame. Mimochodom, úvodné slová tejto modlitby „Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja“ mám dokonca na svojich bubeníckych paličkách. Vždy som si uvedomoval, že môžem odovzdávať posolstvo, ktoré je navyše oproti ústnemu či písomnému svedectvu znásobené silou hudby a umenia, ktoré na človeka pôsobí nesmierne silno. Môžem sa stať nástrojom pokoja a šíriť ho prostredníctvom svojej hudby. Pokiaľ sa mi to darí, má to celé zmysel."

 

* Toto spirituálne posolstvo je nesmierne silné, spomeniem aspoň Coltranovu suitu A Love Supreme. Prečo túto možnosť odovzdávať svojou hudbou duchovné posolstvo dnes využíva len málo hudobníkov?

 

KS: "Máte pravdu, dnes je viac „in“ poukazovať prostredníctvom hudby na iné, príjemnejšie (a prízemnejšie) záležitosti. Každý však môže poskytnúť len to, čo sa nachádza v jeho vnútri a ja som sa rozhodol prinášať svojím životom i hudbou toto svedectvo. Pokiaľ sledujete, aký výrazný umelecký, ale aj sociálno-politický dopad mali Coltranove projekty, vidíte, že to má zmysel. V tomto sa snažím nadväzovať aj na odkaz Maxa Roacha a v súčasnosti Roya Haynesa. Práve Roy podľa mňa dnes sprítomňuje jazzové dejiny v celej ich šírke a hĺbke a som nesmierne vďačný, že prostredníctvom osobných stretnutí môžem čerpať z jeho prameňa. Toto všetko chcem svojou hudbou obsiahnuť aj ja. Nemôžete oddeľovať svoju vieru a duchovný život od svojej hudby, pretože sú to prepojené nádoby.!

 

 

* Ako často sa s Royom Haynesom stretávate?

 

KS: "V posledných rokoch žiaľ menej, ako by som si želal, keďže pôsobím vo viacerých projektoch a naše cesty sa míňajú. Spoznali sme sa keď som mal tuším sedemnásť a nemohol som tomu uveriť, že si hneď sadol za moje bicie a začal predvádzať množstvo vecí. Je to vzácny človek."

 

* Aké vplyvy ste ešte v období umeleckého dozrievania absorbovali?

 

KS: "Určite ma poznačilo pôsobenie v kostole, kde hrávali moji rodičia aj môj starší brat. Boh je prítomný v každom z nás a všetci nesieme jeho pečať. Toto sa snažím vnímať v každom človeku bez rozdielu rasy či vyznania, pretože toto vedomie nás presahuje. Snažím sa nikoho neposudzovať a mať rešpekt k všetkým formám oslavy Boha. Nesmierny vplyv má v tomto na mňa pozorovanie rozličných kultúr, ktoré sa snažím vnímať počas návštev odlišných krajín."

 

* Už ako dvadsaťročný ste sa objavovali po boju Pata Methenyho, Joea Lovana, Terenca Blancharda či Kennyho Garretta. Čo vás priviedlo k sformovaniu kapely Oracle?

 

KS: "Môže za to predovšetkým Terence, ktorý ma v tomto povzbudzoval a opakoval mi, že tvorenie hudby je ako momentka zachytávajúca reálny okamih. Jednoducho sa snažíte „nafotiť“ dianie okolo seba, usporiadate to a uložíte do albumu. Nemyslel som, že to bude také jednoduché, ale zrejme na tom čosi bude. Pokiaľ sa snažíte veci príliš organizovať a usporadúvať ich do komplikovaných štruktúr, nevyznie to natoľko prirodzene, ako keď len reflektujete okolité dianie. Priznávam, že nejaké skladby som písal ešte počas strednej školy, ale jednoducho to nebolo ono. Až „nakopnutím“ od Terenca v roku 2005 sa všetko zmenilo a odrazu to išlo akosi samo."

 

* Akým spôsobom „šéfujete“ vo vlastnej kapele?

 

KS: "Nejde ani tak o pocit líderstva ako o to, že si môžem usporiadať veci podľa vlastných predstáv. Zistil som, že je skutočne skvelé, ak máte možnosť vybrať si kolegov podľa svojho gusta, ktorí vás potom neustále posúvajú dopredu a inšpirujú. Jednoducho sme si na seba zvykli, musíme spolu hrať a inak to ani nejde, pretože pokiaľ som niekoľko týždňov na turné ako napríklad teraz s Terencom, vnímam, ako strašne mi kapela chýba. Je to čosi ako závislosť, akurát v pozitívnom význame. (Smiech.) Okrem toho, že sme si výborne sadli muzikantsky, je pre mňa rovnako dôležité naladiť sa na ľudskú vlnu. Som rád, že každý z nás vníma svoju rolu v kapele aj ako službu ostatným. Slúžime jeden druhému a tým pádom sa vzájomne dokážeme podriadiť hudbe, ktorá prostredníctvom spoločenstva vypláva na povrch. Nikto z nás nechce fungovať ako indivíduum, ale ako celok. A to je pre mňa najdôležitejšie"

 

* Oproti jednotnému obsadeniu sa však na vašom debute The Source objavila celá plejáda zaujímavých hostí – Gretchen Parlato, Robert Glasper, Aaron Parks, Seamus Blake, Lionel Loueke ...

 

KS: "Nebol to zámer, vzniklo to spontánne. Nahrávanie prvého albumu by som prirovnal ku kamarátskemu večierku, na ktorý si pozvete ľudí s ktorými vám býva dobre a vopred rátate s tým, že niekto príde na celý večer, iní sa zastavia len na chvíľu a niekomu sa naopak prísť nepodarí. S týmito hudobníkmi som sa stýkal už na škole alebo na rozličných jamsessions a preto som ich nevnímal ako hostí. Boli to kamaráti, ktorí ma v mnohom ovplyvnili a verím, že aj ja som aspoň v niektorom z nich zanechal čosi podobné. Myslím si, že z takýchto generačných skupín potom vznikajú zmysluplné veci, čo mi dodatočne potvrdili mnohí. Keď sme neskôr album uvádzali do života, na koncertoch sa objavovali ľudia ako Lonnie Smith, Bobby Hutcherson, Lou Donaldson, McCoy Tyner, Dianna Reeves a boli z tejto myšlienky rovnako nadšení. Cítil som z ich strany rešpekt, hoci samozrejme, rešpekt z mojej strany smerom k nim je neporovnateľne väčší."

 

* Vzájomný medzigeneračný rešpekt, žičlivosť a fungujúca spolupráca – to znie v našich stredoeurópskych jazzových kruhoch ako utópia.

 

KS: "Som síce na jednej strane smutný, že som premeškal dobu, v ktorej som sa mohol učiť napríklad od Arta Blakeyho, na druhej strane sa však snažím vnímať a prežívať súčasnosť a byť vďačný za to, čo je okolo mňa. Myslím si, že táto komunita, v ktorej vládne aspekt vzájomnej žičlivosti, je pre súčasný jazz tou najlepšou devízou do budúcna a zároveň nádejou, že táto hudba nebude zomierať spolu s jej štýlotvornými predstaviteľmi. Preto aj The Source nebol vonkoncom o mne, ale skôr predstavoval našu komunitu, hoci bol ten album zastrešený mojim menom. Naopak Conviction je už o inom, keďže s Mikem Morenom, Taylorom Eigistim, Johnom Ellisom a Joe Sandersom vytvárame jednoliaty organizmus."

 

* Klaviristu Taylora Eigistiho registrujem od jeho albumu Let It Come To You, na ktorom ma prekvapil svojou fenomenálnou technikou a nesmiernym citom. Ako ste sa k nemu dostali vy?

 

KS: "Sledujem ho od doby, keď sa presťahoval do New Yorku a neprestáva ma udivovať. Taylor je nesmierne talentovaný klavirista a skladateľ a hoci patrí do kategórie zázračných detí, dokázal sa cez to všetko preniesť a každoročne sa presúva do vyššieho levelu. Neviem, či mi rozumiete: poznal som viacero zázračných detí, ktoré sa v neskoršom veku nedokázali preniesť cez svoj talent. Taylora našťastie talent neudusil a tým pádom sa dostal omnoho ďalej, ako ostatní."

 

* Prečo vydávate svoje albumy vo vlastnom vydavateľstve World Culture Music?

 

KS: "Zdá sa mi to ako najlepší spôsob kontroly nad vlastnou hudbou: vložil som do nej svoje peniaze a tým pádom som nútený zaujímať sa o chod vecí, hoci napríklad distribúciu albumu som zveril Concord Music Group, keďže majú neporovnateľne lepšie možnosti a vychodené cestičky. Toto sa mi zdá ako najlepší model, ako dostať svoju hudbu k ľuďom a zároveň nestratiť nad ňou kontrolu. Okrem toho môžem pomôcť aj svojím kolegom, ktorí by sa do katalógov veľkých vydavateľstiev dostali len ťažko. Avšak nebránim sa ani renomovaným koncernom a o svojom najbližšom albume možno budem rokovať s partnerom ako Blue Note."