Hudba nie je vždy umeleckým výsledkom, ale v niektorých prípadoch slúži len ako jazyk na vyjadrenie niečoho oveľa hlbšieho - ideológie, ktorá nemôže byť slovne vyjadrená. Taká je hudba jedného z najpoprednejších nórskych umelcov - klaviristu Torda Gustavsena. Vo svojej hudbe skrýva cestu, na ktorej hľadá samého seba a hlbší význam spirituality. Tord patrí medzi veľmi kreatívnych umelcov mladej generácie. Na svojom konte má prestížnu cenu Spellemannsprisen (nórska obdoba Grammy) a už 13 rokov je zapísaný pod prestížnou značkou ECM. Začiatkom tohto roku vydal už svoj siedmy ECM album v pozícii lídra s názvom What was said (2016). Tord nám exkluzívne porozprával o ideológii, ktorá sa za ním skrýva a aj o duchovnej ceste, ktorá ho priviedla až k tomuto albumu.
* Ako ste sa dostali k hudbe a čo vás motivovalo k štúdiu hudby ?
TORD GUSTAVSEN: “Svojim spôsobom som bol hudobníkom už od malička.
Na klavíri som hral od 3 rokov, ale nikdy som si nemyslel, že to bude moja profesia. Študoval som filozofiu a psychológiu a na klavíri som hral popritom len pre zábavu. Každým dňom sa to však stávalo väčšou súčasťou môjho života a potom, čo ma prijali na konzervatórium som si povedal, že sa musím nejaký čas skúsiť tomu venovať naplno a uvidím kam ma to zavedie.“
* Po doštudovaní konzervatória ste sa rozhodli venovať viac teoretickým aspektom hudby na muzikológii v Oslo. Zmenilo štúdium muzikológie váš štýl a spôsob premýšľania pri hre ?
TG: “Nepovedal by som, že by to zmenilo môj herný štýl, ale rozhodne prehĺbilo moje
vnímanie hudby. Počas muzikológie som sa venoval najmä psychológii a počas celého štúdia som hľadal vzťah medzi praxou a získanými teoretickými poznatkami. Pre mňa má teória veľký význam a hodnotu - rád čítam knihy o hudbe a reagujem na zaujímavé problémy, ale nie každý umelec zdieľa nadšenie z teórie. Muzikológia je veľmi prospešná a má čo ponúknuť, ale nie je pre každého. Ja som sa rozhodol študovať muzikológiu najmä kvôli tomu, aby som našiel spôsob ako využiť moje poznatky z oblasti psychológie a následne ich vedel aplikovať pri improvizačnej praxi. Teória ma ešte stále zaujíma, ale už nemám toľko času na to, aby som sa jej mohol venovať a písať štúdie, ale možno sa k tomu niekedy vrátim, kto vie.“
* Kto vás najviac ovplyvnil vo svojich hudobných začiatkoch a kto vás ovplyvňuje dnes ?
TG: “V začiatkoch bol mojim hlavným vzorom otec, ktorý hral jednoduché
piesne na klavíri. Samozrejme potom množstvo významných osobností z histórie jazzu, ale aj európski skladatelia ako Ravel, Debussy, Šostakovič a predovšetkým Bach.“
* Vo vašom hernom a kompozičnom štýle je cítiť silný vplyv európskej tradície. Študovali ste niekde kompozíciu ?
TG: “Áno je pravda, že vo veľkej miere sa inšpirujem hlavne klasikou, ale aj folklórnou a etnickou hudbou z rôznych kútov sveta. Mal som štúdium kompozície na konzervatóriu a trochu na vysokej škole, kde som sa oboznámil s harmóniou a palestrinovským a bachovským kontrapunktom.“
* Čo si myslíte, že je nevyhnutné pre začínajúcich hudobníkov ?
TG: “Dobrá otázka. Myslím si, že najdôležitejšie je naučiť sa počúvať. Potom už len treba veľa počúvať ostatných.“
* Ako je to s výchovným systémom v Nórsku v spojitosti s jazzom ?
TG: “V Nórsku máme niekoľko dobrých jazzových škôl vo väčších mestách, takže si myslím, že to je na dobrej úrovni. Keď som študoval ja, tak škola v Trondheime patrila k tým najlepším v krajine, ale v dnešnej dobe už ich je viacej. Jazzová scéna je na dobrej úrovni, takže konkurencia je silná.“
* Začiatkom roku ste vydali už siedmy album v pozícii lídra pod značkou ECM. Je to veľmi netradičný, unikátny album. Mohli by ste nám priblížiť, čo vás viedlo k jeho vytvoreniu a o procese vznikania ?
TG: “Jednoducho som sa dostal do štádia, kedy som začal hľadal nový
spôsob, ako by som sa priblížil k svojmu detstvu, hudbe a textu, ktorá ma obklopovala doma a v kostole. Zároveň som čítal veľa literatúry o sufizme (súhrnné označenie pre islamskú mystiku – pozn. redakcie) a spolupracoval s hudobníkmi z Teheránu. Takže tieto dva odlišné smery sa nejako spájali dokopy, chcel som zachytiť môj záujem o sufizmus, ale zároveň vyjadriť moje kresťanské korene. Potom som počul spievať Simin Tander v jazyku pax̌tō (paštó/paštčina, jazyk používaný v Afganistane a Pakistane) a v angličtine a bol som veľmi očarený jemnosťou jej hlasu, unikátnym frázovaním a jedinečnou schopnosťou improvizácie. Všetky tieto aspekty dovolili vzniknúť tomuto netradičnému albumu. Simin som sa opýtal, či by nechcela so mnou spolupracovať a neskôr sme pracovali na melódiách, ktoré so si z detstva pamätal a odtiaľ sa začal samotný projekt rýchlo rozrastať. Keď už bola hudba dokončená, začali sme pracovať na prekladoch textu. Nešlo len o jazyk. Kresťanské hymnusy sme chceli preložiť do formy, s ktorou by sme sa vedeli
autenticky stotožniť. Ja sám som bol na veľkej duchovnej ceste naprieč životom, od vyrastania v silne luteránskej rodine, cez čítanie o všetkých veľkých svetových náboženstvách, po meditáciu a rôzne filozofie. Pýtal som sa seba, kde teraz stojím ? Pravdou je, že som z časti kresťan a zároveň som aj sufista a budhista. Hľadal som spôsob ako toto všetko na albume autenticky vyjadriť. Tak sme sa dostali k prerobeniu hymnusov a neskôr sme ich dali preložiť afganskému spisovateľovi do paštó. Toto vyjadrenie sa nám zdalo najautentickejšie. Bola to veľmi dlhá a zmysluplná cesta po hudobnej, ale aj duchovnej stránke.“
* Ako dlho trval celý tento proces, bol pre vás náročný ?
TG: “Plynulo to úplne prirodzene. Stretávali sme sa priemerne asi raz mesačne počas jedného roka a postupne rozvíjali nápady. Spoluprácu s bubeníkom Jarle Vespestadom už budujem roky od môjho prvého ECM albumu, veľmi si rozumieme. Rozhodnutie však vynechať basu a nahradiť ju elektronikou bolo pre mňa úplne nové a celková kapela si na tento zvláštny typ súhry musela zvykať.“
![TORD GUSTAVSEN](photo/images/0/41/38/08_tord_gustavsen_1149-thumb.jpg)
* Všimol som si, že vytvárate rôzne elektronické zvuky v pozadí prostredníctvom čudnej lišty pripevnenej nad klaviatúrou, ale hráte pritom normálne ako na akustický klavír. Ako to funguje ?
TG: “Na vrchu klaviatúry mám pripevnenú špeciálnu lištu s optickými senzormi, ktoré jednotlivo snímajú pohyb každej klávesy na akustickom klavíri a prevádza ho na MIDI signál. Potom už dokážem vytvoriť pomocou môjho počítača, akýkoľvek požadovaný zvuk, ale väčšinou používam efekty s basovým charakterom alebo organ.“
* Použitie paštó znie veľmi exoticky. Mali ste aj iné dôvody na výber tohto jazyka ?
TG: “Ja zbožňujem zvuk paštó, takže aj to bol jeden z dôvodov. Znie mi veľmi krásne a mysticky. Väčšina poslucháčov tento jazyk pravdepodobne ovládať nebude, ale bude sa sním vedieť stotožniť a prijať ho ako zvukový element. Samozrejme pre tých, ktorý chcú ísť hlbšie ako pocity, ktoré daný jazyk vyvoláva, tak v booklete sú preložené všetky texty, aby mal poslucháč, čo najdôvernejší zážitok.“
* Poznali ste tento jazyk už pred týmto projektom ?
TG: “Popravde ani moc nie. Mal som skúsenosti s iránskymi hudobníkmi a jazykom fārsi” (fársi, jeden z dialektov perzštiny).
* Pracovali ste so speváčkou Mahsa Vahdat, tento projekt nebol v paštó ? Východné jazyky veľmi nepoznám znie mi to takmer rovnako.
TG: “Nie nebolo to paštó, ale fársi. Znejú veľmi podobne, ale je to
niečo úplne odlišné. Musím povedať, že po dlhodobej práci s oboma jazykmi už dosť počujem rozdiel v ich zvuku.“
* Spomínali ste, že už predtým ste spolupracovali s iránskymi hudobníkmi a pracovali ste s dvoma východnými jazykmi. Aká je spojitosť medzi vami a ich kultúrou ?
TG: “Môj vzťah k východu sa budoval najmä skrz štúdium. Neskôr som sa dostal k spolupráci s miestnymi hudobníkmi a odtiaľ sa to už celé odvíjalo.“
* Album v sebe nesie určitú dávku mysticizmu vďaka samotnému jazyku, ale aj textu kresťanských hymnusov. Aký je teda odkaz samotného albumu ?
TG: “To je veľmi dobrá otázka. Pre mňa odkaz spočíva v tom byť autentický a hrať zo srdca. Samozrejme v pozadí je toho oveľa viac. Album skrýva aj politický a teologický odkaz. Medzi mystickými tradíciami a rôznymi náboženstvami ako sufizmus, budhizmus, kresťanstvo, by sme mali zotrieť hranice a posúvať ďalej. Tieto náboženstvá, by nemali smerovať len k vzájomnej tolerancií, ale mali by ísť ďalej, smerovať až k spoločnej modlitbe. Tento projekt je skromný a pokorný, ale zároveň verím, že má veľký potenciál. Pre mňa je to veľmi zmysluplné.“
* Aranžmány kresťanských hymnusov a piesní ste robili už mnohokrát v minulosti. Aký je váš vzťah k náboženstvám ?
TG: “Vyrastal som v luteránskej rodine v Nórsku. Stále to pre mňa veľa znamená, pretože to boli a sú moje základy. Prijímanie Kristovho tela a krvi v Eucharistii pre mňa stále má zmysel, ale Cirkev sa musí ďalej rozvíjať. Do istej miery,
tak aj robí. V modernom poznaní dospievame k stanovisku, že pravda nie je jedna, ale je ich mnoho a aj iné náboženstvá sú vo svojej podstate správne. Relativita však má isté problémy, ak je všetko pravda, tak zároveň nič nie je pravda. Preto sa aj z tohto poznania človek musí posunúť ďalej a dospieť k tomu, že bude Boha cítiť. Na jednej strane vnímate svoje vlastné korene a máte kresťanské zázemie, ale na druhej strane potrebujete veľkú toleranciu a otvorenosť, tak to vnímam ja.“
* Čo vás inšpirovalo a viedlo k tomuto poznaniu ? Prišli ste na tieto závery sám ?
TG: “Inšpiroval som sa od viacerých zdrojov. V Nórsku pôsobí mnoho menej konzervatívnych, napredujúcich kresťanských cirkví a zároveň ma inšpirovalo štúdium filozofickej a teologickej literatúry.“
* Kde beriete inšpiráciu pre svoju tvorbu, okrem náboženstva ?
TG: “Ja beriem inšpiráciu najmä od ľudí, s ktorými pracujem. Snažím sa im načúvať a zobrať si z nich najviac ako môžem. Rád počúvam ako ľudia pracujú a reagujú na moje kompozície a to ma posúva ďalej.“
* Aké mate plány v blízkej budúcnosti, plánujete nejaké nové projekty ?
![TORD + PETER](photo/images/0/41/44/14_tord__peter_1176-thumb.jpg)
TG: “Hlavne sa chcem venovať naďalej projektu What was said. Máme naplánované veľmi intenzívne turné. Dobrá vec je, že kapela je každým dňom súdržnejšia a zároveň sa cítime spolu uvoľnene. Veľmi si prajem, aby sme takto spolu pokračovali ďalej. Samozrejme budem aj písať nejakú novú hudbu. Ešte presne neviem - uvidíme.“