Iiro Rantala je jeden z najlepších fínskych jazzových klaviristov a najznámejší fínsky jazzový umelec vôbec. Fínsku scénu sa mu podarilo spopularizovať najmä úspešným projektom Trio Töykeät. Klavírne umenie vyštudoval na jazzovom oddelení slávnej Sibelius Academy a ďalej pokračoval v štúdiu na Manhattan School of Music, kde sa venoval klasickej hudbe. Nadaný klavirista a skladateľ má za sebou úspešné diela vo vážnej i jazzovej hudbe. V rozhovore sa s nami podelil o svoje dlhoročné skúsenosti a novom albume My Working Class Hero (2015), v ktorom sa vrátil do detstva a rearanžoval známe kompozície John Lennona. Ubehol len rok a už mu aktuálne vychádza ďalší album How long is now ?, ktorý len potvrdzuje šnúru veľmi plodnej etapy tohto skvelého klaviristu.

 

* Ako začal váš príbeh s hudbou a prečo ste si vybrali práve hudbu?

 

IIRO RANTALA: "Johan Sebastian Bach. Myslím si, že to je správna odpoveď. On ma k tomu inšpiroval, mal v sebe všetko, čo hudobník potrebuje. Keď som mal 6 rokov tak som spieval v profesionálnom zbore, s ktorým som koncertoval po Európe a Amerike 4 roky. V 10 rokoch som sa dal na klasický klavír a v 14 som sa dostal k jazzu."

 

* Vaši rodičia boli hudobníci? Mali ste nejaké predispozície inklinovať k hudbe?

 

IR: "Vôbec nie. Nemáme žiadnych hudobníkov v rodine. Moji rodičia vlastnia obchod s bicyklami a otec chcel, aby som v rodinnom podniku pokračoval, pretože som jediný syn, ale ja som o to nemal záujem."

 

* Bol nešťastný s vašou voľbou?

 

IR: "Zo začiatku určite áno, veľmi chcel, aby som v jeho práci pokračoval, ale ja som o bicykle nemal vôbec záujem a stále nemám o bicykle žiadny záujem (smiech)."

 

* Je pravda, že v Manhattane ste sa prihlásili na jazzové štúdium, ale nakoniec ste sa prepísali na vážnu hudbu?

 

IR: "Áno bolo to tam príšerné. Jazzové oddelenie bolo veľmi neorganizované. Niekoľko mesiacov mi nevedeli prideliť učiteľa, tak som to vzdal a prešiel na vážnu hudbu a hral Beethovenove sonáty (smiech). Samozrejme, že popritom som sa stále venoval jazzu. Štúdium jazzu je avšak vždy problematické. Je skvelé, že mladí sa zaujímajú o jazz a chcú študovať, ale jeho výuka a metódy nie sú vždy jasné. Spôsoby akými učiť sú rôzne a ja mám pocit, že študenti málo hrajú na verejnosti, preto moja rada je, aby zadarmo koncertovali najviac ako sa dá."

 

* Kedy nastala zmena vo vašom hudobnom smerovaní, že ste sa začali zaujímať o jazz a čo bol prvotný impulz?

 

IR: "Keď som mal 14 rokov môj učiteľ mi púšťal hudbu a bola veľmi kvalitná. Pamätám sa, že medzi prvými bol Dave Grusin, ktorého som počul skôr ako Keith Jarretta a Herbie Hancocka. Veľmi sa mi páčil west coast jazz a groove. Myslím si, že skutočnosť, že nemusím hrať z nôt ma najviac priťahovala. Vo vážnej hudbe stále len niečo čítate a potom si to musíte zapamätať. Myšlienka, že môžem hrať a nemusím mať pritom pred sebou žiadne noty bola pre mňa neuveriteľná, pretože dovtedy som nič také nepoznal. Jazz je o slobode, ktorú som hľadal."

 

* Skutočne jazz je o slobode a improvizácii akým spôsobom k nej pristupujete?

 

IR: "Snažím sa vytvoriť si frázy, ktoré sú logické, ale zároveň sú pre mňa niečím invenčné a vtipné. Mám rad malé melodické frázy, v ktorých sa hrám s rytmom. Nehrávam veľmi tým búrlivým bebopovým, hardbopovým štýlom. Ja sa vždy snažím o nejakú melodickú líniu, ktorej dám nejaký trefný vtipný rytmus - asi tak by som to zhrnul."

 

* Pri improvizácii sa pohybujete v tónine a kopírujete harmonickú progresiu?

 

IR: "Väčšinou idem podľa harmónie. Rád občas hrám trošku „out“. Nie je tajomstvom, že pre mňa je najväčším vzorom a najlepším improvizátorom Keith Jarrett. Páči sa mi spôsob akým to on robí. Avšak v rytme ma skôr ovplyvnil Michel Petrucciani a Chick Corea. Povedal by som, že to sú moje 3 hlavné vzory, ktoré ma ovplyvnili v improvizácii."

 

* Akým spôsobom sa pripravujete na improvizáciu?

 

IR: "Pre mňa je ťažšie vždy vytváranie samotného diela, pretože už som napísal toľko skladieb a vždy chcem, aby o bolo niečo iné a nové. Ja som na seba veľmi tvrdý, keď sa snažím vytvárať nové veci. Posledné mesiace sa snažím komponovať, ale nemám žiadne nápady. No, ale späť k improvizácii, keď už vytvorím skladbu s ktorou som dostatočne spokojný, potom si začnem skúšať sóla a väčšinou idú podľa harmonického postupu skladby, ale niekedy sa mi podarí vytvoriť niečo nové a bláznivé alebo si pre sólo vytvorím nejaký úplne iný riff, ktorý neskôr použijem. V súčasnosti na sebe vidím, že moje sóla majú tendenciu byť jednoduché. Najkomplexnejšie sóla som hrával 10, 15 rokov dozadu. To bolo počas éry Trio Töykeät, s ktorým sme skladali naozaj komplexnú hudbu. No teraz už komponujem jednoduchšie a aj moje sóla sú také. Jedným z mojich najväčších kompozičných vzorov teraz je Large Danielson, ktorý skladá úplne úžasne piesne a tiež majú tendenciu byť jednoduchšie. Povedal by som, že Lars Danielsson je Arvo Pärt v jazzovej hudbe."

 

* Aké sú ďalšie vaše hudobné vzory, ktoré vás ovplyvnili?

 

IR: "V začiatkoch som bol veľmi ovplyvnený vážnou hudbou, takže hlavne Bach a Mozart, ale potom, čo sa týka vážnej hudby mám viac než sto rokov veľkú dieru. Mená ako Brahms, či Mendelssohn som vôbec nepočúval, popravde ani Beethovena moc nie. Potom ma začala opäť baviť vážna hudba u skladateľov ako Prokofiev a Bartok. Neskôr však s ďalším obdobím ma zasa prestala baviť (smiech). Skladatelia ako Stockhausen, Boulez nie sú vôbec pre mňa."

 

* Vy sám ako skladateľ ste sa venovali vážnej hudbe. Ku kompozičným technikám 20. storočia ako dodekafónia teda vôbec neinklinujete?

 

IR: "Nie, v srdci to tak vôbec necítim. Techniky ako dodekafónia a serializmus to nemôžem používať. Niekedy mi je dokonca ľúto tých skladateľov/študentov. Oni chodia do škôl a skladajú len pre profesorov to, čo musia a je ťažké pre nich nájsť si svoje publikum a vlastný štýl."

 

* Kde beriete inšpiráciu pre komponovanie?

 

IR: "Vychádza to väčšinou z improvizácie. Obyčajne začnem rozcvičkou nejakou skladbou od Bacha alebo Chopinovou etudou a potom začnem improvizovať. Keď mi niečo pekne napadne a dokážem si na to ďalší deň spomenúť, tak s tým nápadom pracujem. Mávam veľa nápadov, ale nie vždy som spokojný (smiech). Niekedy si myslím, že by som mal skúsiť zahrať celý improvizovaný koncert ako to robí Keith Jarrett, ale momentálne na to ešte nemám odvahu a nervy. No niekedy to chcem určite skúsiť. Je to jeden z mojich cieľov."

 

* Ako ste sa dostali k myšlienke albumu venovanému Lennonovej tvorbe?

 

IR: "Originálny nápad bol, že spravíme len jeden výročný koncert, ale veľmi sa to chytilo a pridali sa ďalšie koncerty. Potom som sa rozprával so spoločnosťou ACT a oni boli nadšení, že to musíme určite vydať, a tak to celé vzniklo."

 

* Inštrumentácia pre sólový klavír nie je veľmi jednoduchá. Pričom vy ste zachovali to najdôležitejšie z Lennonových kompozícií a pridali svoju osobnú výpoveď.

 

IR: "Áno bolo to pre mňa veľmi osobné. Určite by to bolo jednoduchšie spraviť pre celú kapelu bicie, basa, spev, ale tak som to nechcel - malo to pre mňa úplne iný význam. Počítam s tým, že veľa ľudí tie kompozície pozná a ja im ich ponúknem v úplne inom svetle."

 

* Spomedzi všetkých vašich rôznorodých hudobných aktivít ako tvorba filmovej hudby, kompozícia vážnej, či jazzovej hudby - ktorá vás najviac napĺňa?

 

IR: "Určite je to kompozícia pre jazzový sólový klavír. Pretože je to pre mňa zároveň najväčšia výzva. Zložil som veľa skladieb a nikdy sa nechcem veľmi opakovať, preto je to vždy zložitejšie. Motiváciou pre mňa je moment, v ktorom si predstavím seba ako s danou skladbou koncertujem. Vždy sa seba opýtam ako to vnímajú ľudia. Napríklad mám kompletne hotovú baladu a predstavím si seba na koncerte a opýtam sa seba, čím to je zaujímavé? Nebude to pre ľudí nudné? Dokážem s touto skladbou koncertovať? Zapadá do môjho repertoáru? Kladiem si otázky takéhoto typu."

 

* Ako hudobník, skladateľ, organizátor festivalov ako by ste vyhodnotili situáciu v dnešnom jazze?

 

IR: "Nemôžem sa sťažovať. Keby som povedal, že je to príšerná situácia - je to klamstvo. Ja som si dokázal vytvoriť vlastné publikum a našiel so si cestu k poslucháčovi. Neviem, ale či dneska niekto príde (smiech). Porgy & Bess je dosť veľký klub, ale väčšinou zvyknem mávať plné podujatia. Cítim sa šťastne a som veľmi rád za to, že mám túto prácu. Avšak musel som veľmi tvrdo pracovať, kým som toto dosiahol. Vždy som sa sústredil a koncentroval na cieľ, nikdy som sa nesťažoval, že mi niečo nevyhovuje alebo že už mám dosť toho cestovania a chýba mi komfort. To sa stáva veľmi často, že muzikanti nezvládnu podmienky častého cestovania. Viem, že pre mladých v súčasnosti je veľmi ťažké nájsť si svoje publikum a ja dúfam, že mnohým sa to podarí, pretože jazzová hudba inak umrie. Avšak distribútorské spoločnosti dnes už pomaly vymierajú, keďže tu máme možnosti ako je Spotify a podobne. Ľudia sa sťažujú, že už sa nepredávajú CD ako kedysi, ale na druhú stranu máme už iné možnosti. Internet streaming je na jednu stranu zlá vec, ale na druhú stranu šíri hudbu neuveriteľným spôsobom."

 

* Takže si nemyslíte, že kvalitná hudba a špeciálne jazzová hudba je na ústupe?

 

IR: "Ja si myslím, že jazzovú hudbu treba zabaliť do niečoho známeho pre ľudí. Pri vážnej hudbe lákajú zvučné mená a ľudia nemusia ani poznať konkrétne skladby, ale každý rád povie: „Oh bol som si vypočuť Beethovena“ a pekne sa oblečú. Jazzová hudba také niečo nemá. Prial by som si, aby hudobníci nad týmto viacej premýšľali. Ako dostanem dospelých ľudí, ktorí majú málo peňazí, aby večer opustili svoj dom a kúpili si lístok na môj koncert ? Dnes večer hrá Dave Waisel a bude hrať 14 nových svojich kompozícii. Kto je Dave Waisel? To meno som si práve vymyslel (smiech), ale pointa je v tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou väčšina hostí budú príbuzní a kamaráti Dave Waisela. To je problém s jazzom v dnešnej dobe. Nebol to problém kedysi, keď boli mená ako Charlie Parker, Miles Davis - oni to dokázali urobiť zaujímavým, ale dnes je to skôr šedé. Malo by byť viac osobností a zaujímavejšie programy. Preto dnes hrám Lennona - to je moja návnada (smiech). Príďte si dnes večer pozrieť mňa ako hrám John Lennona. Ak nepoznáte mňa, jeho určite áno a možno po dnešnom večeri ma trochu spoznáte (smiech). Ja dosť premýšľam o týchto veciach."

 

* Ako by ste charakterizovali fínsku jazzovú scénu?

 

IR: "Fínska jazzová scéna je na veľmi dobrej úrovni a dosť aktívna, ale tie dve slová Fínsko a jazz nevytvárajú veľmi úspešný príbeh. Keď poviete skôr Švédsko a jazz alebo Nórsko a jazz, dokonca aj Dánsko a jazz sú veľmi úspešné príbehy. My toho nemáme až toľko a Fíni sú skôr svetovo známy ako vynikajúci dirigenti."

 

* Čo je typické pre fínsku hudbu?

 

IR: "Sibélius. Je to jediná celosvetovo známa hviezda, ktorú máme (smiech). Teraz bolo 150 rokov od jeho úmrtia a všetci všade hrali Sibélia. Samozrejme je to skvelá hudba, ale vytvoril sa okolo toho taký kult, čo sa mne zdá už priveľa."

 

* Máte teraz rozbehnuté nejaké nové projekty a plány?

IR: "Áno. Pracujem teraz v duu s nórskym saxofonistom Marius Nesetom a popritom ešte ďalšie duo s gitaristom Ulf Wakeniusom. Potom ešte pracujem na zhudobnení jedného nemého filmu, kde budem na filmovom festivale improvizovať. Teraz cvičím na Mozartov koncert, hral som jeden pred 10 rokmi a veľmi sa na to teším. Teraz veľmi veľa cestujem a na budúci rok dúfam, že už bude menej koncertovania a chcem viac skladať. Jedna z mojich tajných túžob je zložiť operu a ďalší klavírny koncert."

 

* Opera, tak to by som na vás nepovedal. Máte obľúbeného operného skladateľa?

 

IR: "Puccini a jeho Bohéma je moja najobľúbenejšia zo všetkých. Naozaj skvelá hudba."

 

* Ako ste začali spoluprácu s Martinom Valihorom a Jurajom Griglákom?

 

IR: "Hrával som so švajčiarskym kontrabasistom Heiri Känzigom a on mi odporučil Martina. Heiri sa nemohol dostaviť na jeden koncert, a tak Martin odporučil Juraja Grigláka. Tak vznikla cela spolupráca. Bohužiaľ hrali sme spolu asi len 3 koncerty!"

 

* Čo vám imponovalo na vzájomnej súhre s Martinom a Jurajom?

 

IR: "Na Martinovi je počuť, že bol v Spojených štátoch a hrá s takou americkou energiou, dravosťou a to sa mi na ňom páči. Dokáže hrať veľmi dobré a zaujímavé rytmy, groove a aj straightahead. Juraj je veľmi muzikálny, úžasný basgitarista a hrá veľmi pekné sóla."