Známeho švajčiarskeho bubeníka a skladateľa Daniel Humaira netreba až tak veľmi špeciálne predstavovať. Jeho dlhoročná plodná kariéra a bohaté portfólio s menami ako Jean-Luc Ponty, Michel Portal, Martial Solal, Dexter Gordon, Gerry Mulligan či Eric Dolphy hovoria sami za seba. Ako jeden z elitných bubeníkov európskej jazzovej scény mal možnosť spolupracovať s najlepšími európskymi aj americkými jazzovými muzikantmi v rôznych multikultúrnych projektoch. Niekedy je pre svoje pestré farbenie bicími nástrojmi prezývaný aj "maliar s paličkami." O svoje dlhoročné skúsenosti a náhľad na súčasnú jazzovú scénu sa s nami podelil v exkluzívnom rozhovore.

* Tu na Inntöne Jazz Festivale je skvelá atmosféra. Ako sa vám páči hrať na odľahlej farme ? Zažili ste niečo podobné?

DANIEL HUMAIR: "Hral som už na niekoľkých farmách, dokonca by som povedal, že som hral na najbizarnejších miestach aké si len viete predstaviť. Minulý rok som hral dva koncerty na farme vo Švajčiarsku a zistil som, že to zbožňujem."

* V čom by ste povedali, že sa zmenil váš štýl s postupom kariéry ?

DH: "V začiatkoch som sa učil od velikánov ako Max Roach, Joe Jones a prevažne west coast jazz, pretože ten bol hlavne importovaný do Švajčiarska. S veľa hudobníkmi som mal možnosť aj nahrávať, ale teraz už takú hudbu nehrám. Zameriavam sa na prepracovanejšie kompozície. Snažím sa vyhýbať americkému štýlu, nie preto, že by som ho nemal rád, ale je potrebné zachovať naše domáce veci, náš špecifický jazyk a to vkladať do jazzu. Keď niekto hrá be-bop ako muzikanti v 60-tych rokoch, pre mňa je to ako hrať s nahrávkou, pretože viem všetky ich postupy a dokážem ich predvídať. Hrával som s ľuďmi ako Cannonball Adderley a podobne. Nepotrebujem hrať s ich dnešnou nepodarenou kópiou, preto vyhľadávam muzikantov, s ktorými keď improvizujem, tak ma to aj nejako obohacuje a posúva a presne o takej komunikácii jazz je!"

* Spomínali ste, že treba zachovať niečo vlastné z nášho jazyka a s tým pracovať. Čo konkrétne to bolo vo vašom prípade ?

DH: "Poviem to takto - jazz sa nedá hrať bez toho, aby mal človek zvládnutý americký jazyk, jednoducho musí poznať be-bop a to všetko. Príde však moment, kedy chce robiť niečo iné, napríklad v maľovaní je to rovnaké. Učíte sa kresliť ako nejaký velikán, pretože musíte zvládnuť jeho techniku, ktorá je pre maľbu nevyhnutná. Ale dostanete sa do bodu, kedy začínate kresliť ako on a vtedy sa treba odtrhnúť a ísť vlastnou cestou. Nechcem sa chvastať, ale prešiel som si od tradície všetkým až po moderný jazz a potom som sa rozhodol, na ktorú cestu sa vydám. Moja generácia však mala istú výhodu, mohli sme počuť, ale aj vidieť. Počuť a vidieť John Coltranea na živo je niečo úplne iné ako len počuť album. Je dobré vedieť presne, čo oni robili a potom od toho upustiť."

* Ocitli ste sa niekedy v prípade, kedy ste cítili prílišný vplyv niektorého z bubeníkov a museli ste od neho upustiť ?

DH: "Samozrejme, kedysi sa mi to stávalo. Dnes už nad takým niečím ani nerozmýšľam. Vždy načúvam k hráčom, s ktorými musím hrať a pridám do toho niečo svoje. Ale čo absolútne neznesiem je, keď mi niekto hovorí ako mám hrať. Ak mi niekto povie použi metličky pre mňa je to urážka ako keby mi povedal, že som úplne sprostý, lebo mi to samému nenapadlo. Hráči si zvyčajne dovolia veľa komentovať do hrania bubeníkov, ale my to nerobíme. Ja nehovorím saxofonistovi urob toto alebo tamto. Ak mi niekto káže akým spôsobom hrať v tom momente - pre mňa spolupráca končí. Je to však veľmi zriedkavé, lebo ja som veľmi opatrný vo výbere svojich spoluhráčov."

* Veľa rozprávate o maľovaní a sám ste maliarom. Ako to ovplyvnilo váš hudobný svet ?

DH: "Ja tieto dve profesie dosť rozdeľujem, ale maľovanie mi pomohlo v tom, že som stratil svoje muzikantské ego a zároveň mi to otvorilo nový svet. Keď sa mi niečo nedarilo v hudbe, prešiel som do úplne iného sveta - sveta maľby a zasa som sa k tomu vrátil neskôr. Samozrejme, fungovalo to aj naopak. Hudba ovplyvnila to ako maľujem. Kvôli skúsenosti s bicími nástrojmi maľujem rýchlejšie a v hudbe vďaka maľbe zasa vnímam lepšie farby. Som si viac vedomý toho, kedy mám byť vpredu, a kedy v úzadí. Je to veľmi zložitá vec pre bubeníka, pretože ak ste moc vzadu, tak to nefunguje, ale na druhú stranu ak ste príliš v popredí, tak to vyrušuje. Maľba mi dala tú schopnosť vedieť rozlišovať, kedy zaujať akú pozíciu. Viete, bicie nástroje, sú príšerný nástroj a dokážete nimi pokaziť celú kapelu, preto sa snažím byť na túto vec obzvlášť vnímavý."

* Myslím si, že toto je dosť veľký problém pre bubeníkov. Zažil som už niekoľkokrát obidva extrémy, kedy tam bubeník kvázi ani nebol alebo naopak prehlušil, a tak pochoval celú kapelu.

DH: "Áno samozrejme, toto sa deje často. Bubeník musí mať tri uši. Dvoma počúva svoje bicie a tretím musí vnímať kapelu a hlavne, čo sa deje v popredí. Keď je to vpredu slabšie, vy musíte zahrať niečo, čím to cele podržíte a zasa opačne, keď vpredu sa toho deje veľa zaujímavého, musíte sa vedieť stiahnuť."

* Veľakrát ste spomínali zmeny vo vašej kariére. Pôsobíte na scéne už dlhú dobu. Pociťujete nejakú zmenu v jazzovom biznise ?

DH: "V súčasnosti je v hroznom stave. Hudobníci už nemajú vlastné slovo. Máte ľudí, veľké spoločnosti, z ktorých vám zavolajú, že chcú nahrať album, ale diktujú vám presne, s kým ho môžete nahrávať, čo presne máte nahrávať a ako to máte nahrávať. Budú vám tvrdiť, že to tak musí byť inak sa nič nepredá a musí to ísť do rádia a podobne. Podľa mňa hudobníci potrebujú určitú slobodu. Ja by som do takého projektu nešiel, kde mi bude nejaký hudobný direktor hovoriť ako mam hrať. Čo si myslí ? My sme tí, ktorí tu hudbu hrajú a máme vedomosti o tom, čo chceme s daným projektom robiť."

* A nebolo to aj predtým takto ?

DH: "Nie! Pretože predtým jazz vôbec nezarábal. Dnes v jazze nie sú stále peniaze, ale sú tu ľudia, ktorí vytvárajú tlak. Nahrávacie spoločnosti sú potrebné, ale ich úlohou by mal byť marketing, predaje, reklama a podobne. Oni si vyberajú umelca, mali by mať v neho dôveru, že on vie, čo má robiť. Technik mi nepotrebuje vysvetľovať ako si mám naladiť svoj nástroj. Keď ste v reštaurácii v kuchyni, ľudia, čo podávajú jedlo nechodia do kuchyne starať sa ako varíte. Dnes sú hudobníci len hlúpe bábky pre nahrávacie spoločnosti!"

* Aké máte plány v blízkej budúcnosti ?

DH: "Taktiež budem aj koncertovať s rôznymi projektami, ale hlavne poslednú dobu veľa maľujem, nechodím už na koncerty každý jeden deň. Užívam si domácej pohody a pripravujem nejaké výstavy svojich diel. "