Andreas Schaerer patrí v súčasnosti k najzaujímavejším zjavom na jazzovej vokálnej scéne. Mladý experimentálny hudobník začínal s hudbou ako punkový gitarista. Osud ho však priviedol k spevu a štúdiu klasickej a jazzovej hudby. Vtedy ešte sám nevedel, že skončí ako experimentálny spevák s unikátnou expresiou a štýlom, čerpajúcim z vážnej hudby, jazzu, noise music, ambientu, rocku, zvukovej imitácie a mnohého ďalšieho. Tohto jedinečného umelca som mal možnosť vypočuť si už dvakrát a vždy dokázal priniesť niečo nové, neopočúvané, unikátne. Doslova redefinoval čo spev znamená a búra bežne predstavy, no pritom si zachováva vysokú mieru muzikality. Všestrannosť jeho výrazu i jeho technika je nevídaná, preto pôsobí v množstve rôznorodých projektoch. V rozhovore nám ponúkol svoj názor na kariérny vývoj a prezradil, na čo sa momentálne vo svojej kariére veľmi teší a na čo sa môžeme tešiť aj my začiatkom nového roka 2017.

 

* Ako sa vám páči prostredie festivalu Saalfelden? Vyrastali ste v prostredí Álp, takáto príroda vám je určite blízka.

 

ANDREAS SCHAERER: "Áno vyrastal som prakticky pod Alpami, takže som na to zvyknutý, ale v súčasnosti už nežijem v prostredí hôr. Momentálne žijem v meste Bern, ale aj z neho mám aspoň výhľad na pohorie. Cítim sa tu teda veľmi komfortne. Nie je to pre mňa nič zvláštne, práveže keď v mojom prostredí je len samá rovina a čistý horizont, tak sa cítim trochu stratený."

 

* Boli ste tu už predtým?

AS: "Nie, v Saalfeldene som ešte nebol, ale samozrejme o tomto festivale som už veľmi veľa počul."

 

* Ovplyvnilo vás prostredie Álp a prírody vo vašom hudobnom smerovaní a cítení? Pôsobili ste vo viacerých projektoch, kde svojim hlasom imitujete zvuky prírody. Má to s tým súvis?

 

AS: "Na to je veľmi ťažké odpovedať. Musel by som mať dva životy, aby som na túto otázku vedel odpovedať. V jednom by som vyrastal v meste a v druhom v prírode. Jedine vtedy by sa dalo presne povedať aký dopad malo na mňa moje prostredie, ale pre mňa je príroda samozrejme veľmi prirodzená a viem si predstaviť, že prostredie, v ktorom vyrastáte a váš okolitý priestor, ovplyvní spôsob akým myslíte, aký mate sound, ako sa vyvíjate a podobné veci. Na druhú stranu niekedy moja hudba znie veľmi upäto a zaneprázdnene. Ľudia, ktorí ma nepoznajú, by si mohli povedať, ten je určite z veľkého mesta. Takže ťažko sa na to odpovedá. Neviem ako by som znel, keby som v prírode nevyrastal."

 

* V minulosti ste mali veľmi zaujímavý projekt Arcanum s bubeníkom Lucasom Nigglim, kde ste hlasom simulovali rôzne abstraktné a prírodné zvuky. Ako ste sa dostali k tejto myšlienke?

 

AS: "Vždy som sníval o tom, že budem hlas používať nie len na spievanie melódií. Chcel som imitovať veci a prostredie. Projekt sa tvoril veľmi prirodzene, obzvlášť s Lucasom, pretože on je ten typ bubeníka, ktorý využíva nie len svoju biciu zostavu, ale snaží sa zozbierať a vytvárať množstvo zvukov. Zachádza tak za hranice bicích nástrojov. Vždy keď niekam cestuje donesie si odtiaľ nejaký zvučný predmet, a tak si vytvoril svoj vlastný sound a rezervoár zvukov. Pracovať s Lucasom je vždy výnimočné - nerobíme si nejaké špeciálne plány, formy, je to veľmi prirodzené spojenie dvoch hudobníkov."

 

* K čomu referoval názov Arcanum?

 

AS: "Arcanum je taký filozofický pojem, tajomstvo, niečo, čo je ukryté pod povrchom."

 

* Skrýval tento projekt nejaký odkaz? Pre mňa znie ten album veľmi mysticky.

 

AS: "Pri nahrávaní sme si to až tak neuvedomovali, ale je zaujímavé, že spev a bicie sú najstaršie nástroje. Spojenie týchto dvoch archaických prejavov v dnešnej dobe malo na nás zvláštny dopad a cítili sme sa, tak nejako prepojení s touto dávnou tradíciou."

 

* S hudbou ste začínali ako punkový gitarista, čo by ste označili za kľúčové momenty vo svojom vývoji, ktoré vám radikálne zmenili hudobné smerovanie?

 

AS: "Neexistuje jeden špeciálny moment, ktorý by som vedel konkrétne označiť. Myslím, že najlepšie je ako ľudská bytosť prijímať rôzne druhy energie z ľudí, konverzácií, okolia, prírody, hudby, počasia. Túto energiu a informácie neskôr pretvoríte v niečo iné. Ja som len veľmi šťastný, že takýchto momentov bolo v mojich dňoch života veľa, ktoré ma menili a napĺňali. Možno zajtra príde deň, ktorý bude pre mňa kľúčový. Takýchto momentov je v živote hudobníka mnoho, najčastejšie sú to momenty prepojenia pri vystúpení, kedy nie sme rozdelení na kapelu a poslucháčov, ale všetci sme jedno a zdieľame energiu. Tieto momenty sú pre mňa veľmi dôležité a preto som hudobníkom, aby som mohol odovzdávať pozitívnu energiu, ktorú získam ďalej a rozvíjal sa."

 

* Gitaru ste úplne zanechali?

 

AS: "Áno, už len veľmi ojedinele si na nej zahrám."

 

* V minulosti ste viedli množstvo workshopov. Čo je najčastejšia otázka s ktorou za vami muzikanti prichádzajú?

 

AS: "Sú to veľmi rôzne otázky, niektoré sú veľmi špecifické ako napríklad dokážem prepojiť svoj hrudný hlas s falzetom alebo technického typu, niektorí sa zas pýtajú na inšpirácie a improvizáciu a ako to dať do nejakej formy."

 

* Ako na tie otázky väčšinou odpovedáte?

 

AS: "To záleží na situácií. Otázky technického charakteru riešim s každým individuálne a záleží to aj od dispozícií speváka. Nie je to ako s gitarami, že máte rôzne typy a všetky sa hrajú viac-menej rovnakým spôsobom. Pri speve je každý človek jedinečný nástroj a nie je žiaden návod, ktorý by vám povedal, že ak stlačíte toto tlatíčko alebo splníte tento, tak dosiahnete požadované technické prvky. Je to veľmi komplikované, takže najprv sa snažím porozumieť konkrétnemu nástroju, osobe."

 

* Vy ako vokalista ste si vybudovali množstvo techník, ktoré vám vypĺňajú obrovskú paletu farieb. Vždy ste mali talent vytvárania rôznych zvukov a imitovania alebo ste to dosiahli tréningom?

 

AS: "Je to niečo, čo som si vytvoril prirodzene. Hlas bola moja obľúbená hračka. Iné deti jazdili na bicykloch a ja som sa hral so svojim hlasom. Roky a roky skúšania rôznych vecí mi samozrejme umožnilo vytvoriť si širokú paletu možností, ale ešte vždy sa snažím ju dopĺňať a rozširovať. Niekedy to ide rýchlo a inokedy pomaly. Občas získam za mesiac množstvo nových možností pre expresiu a inokedy sa niekedy neviem ani rok posunúť."

 

* Bolo vaším zámerom sa hudobne absolútne vymykať z konvencie a hľadať nové spôsoby?

AS: "Vôbec nie. Ako som hovoril bola to pre mňa iba hra. Až keď som dospel a mal som už niečo vyše dvadsiatky som začal uvažovať, že všetky tie zvuky by sa dali nejako použiť. Dovtedy som nad tým nerozmýšľal nejako seriózne - bol to pre mňa druh zábavy. Jeden z dôvodov môže byť, že som nebol v kontakte s experimentálnymi spevákmi a improvizovanou hudbou. Keď som neskôr objavil jazzových spevákov a improvizáciu, tak som zistil, že existuje ihrisko, kde by som mohol svoje naučené zvuky využiť. Čiže to bolo pomerne neskoré rozhodnutie ohľadom môjho smerovania, ale nikdy som to nepociťoval tak, že teraz idem robiť niečo úplne odlišné. Roky som študoval klasický spev a mal normálne koncerty. Potom som spievaval jazzové štandardy a podobne. Až keď som začal upúšťať od štandardov mi napadlo, že môžem používať niečo z mojich naučených zvukov a vytvoriť niečo unikátne, ale dovtedy som bol len obyčajný spevák. Celé sa to vyvíjalo pomaly a postupne."

 

* Občas používate aj recitatív, bel canto a iné operné techniky. Študovali ste aj operný spev?

 

AS: "Áno študoval som operný spev a taliansky štýl 3 roky, ale nikdy som nevystupoval so žiadnym klasickým dielom."

 

* Tento rok som vás počul aj v projekte SCHAERER/EBERLE/ROM. Ako vznikal tento jedinečný experimentálny projekt?

 

AS: "Boli sme na jednej konferencií vo Viedni, ktorá sa zameriavala na spoluprácu hudobníkov z rôznych krajín a tam sme sa prvýkrát stretli. Potom sme urobili jedno vystúpenie na festivale a cítili sme, že je medzi nami unikátne spojenie, takže sme spolu ostali hrať aj naďalej."

 

* Album v zostave SCHAERER/EBERLE/ROM s názvom At The Age Of Six I Wanted to Be Cook je pre mňa jeden z ukážkových albumov moderného experimentálneho jazzu. Album ma však v sebe množstvo rozličných elementov, ktorých je toľko, že je niekedy aj ťažké všetky zachytiť. Považujete sami seba ešte za jazzových hudobníkov? Niekto by mohol tvrdiť, že to, čo robíte už s jazzom nemá veľa spoločné.

 

AS: "Ja sa považujem za jazzového hudobníka, ale až tak sa na žánrové označovanie veľmi nezameriavam a nie je to pre mňa nejako super dôležité. Jazz je niečo, čo sa neustále vyvíja a mení. My ako hudobníci, čo sme na tom projekte pracovali, sa označujeme za jazzových muzikantov, ale samozrejme, že ten album sa da označiť za súčasné niečo alebo akúkoľvek nálepku tomu kto vymyslí (smiech)."

 

* Ako ste sa dostali k tomu názvu albumu?

 

AS: "Je to citát od maliara Salvador Daliho, ktorý povedal: V šiestich som chcel byť kuchárom a v siedmich som chcel byť Napoleon a moje ambície odvtedy konštantne rastú. Bol to tak trošku divný a chorý muž, ale ten citát sa nám páčil."

 

* Hudba je nejako prepojená s týmto citátom alebo osobou Salvador Daliho?

 

AS: "Nie, vôbec nie. Išlo len o názov."

 

* Aké máte plány v blízkej budúcnosti?

 

AS: "Momentálne som nahral nový album, z ktorého som absolútne nadšený. Spolupracujem tam so symfonickým orchestrom, ktorý bol založený skladateľom Pierre Boulezom. Nahrali sme spolu hodinové dielo a je to vôbec prvýkrát, kedy som niečo zložil pre symfonický orchester. Album bude k dispozícií v januári 2017 pod vydavateľstvom ACT a volá sa The Big Wig. Hrozne sa na to teším. Bude to dostupné ako CD aj DVD. Potom v máji vydávam veľmi úžasné live CD, ale bohužiaľ nemôžem o ňom hovoriť, pretože to mám zakázané. Môžem vám však povedať, že to bude naozaj skvelé a hrá tam úžasná kapela. Je to neuveriteľný projekt. Samozrejme potom budem vydávať album s kapelou, s ktorou hrám aj tu na festivale A Novel of Anomaly, spolu s Lucas Nigglim, Kale Kalimom, Luciano Biondinim, ale ten vyjde až v roku 2018. Okrem iných vecí sa chystám na menšie turné so svojim sextetom Hildegard lernt Fliegen a čaká ma niekoľko orchestrálnych koncertov. Taktiež budem komponovať nejakú novú hudbu. Veľmi rád kombinujem tradičné kompozičné techniky s modernými, netradičnými vecami."

 

* Je niečo, čomu by ste sa v budúcnosti chceli venovať a ešte ste nemali možnosť?

 

AS: Áno, množstvo vecí. Napríklad by som chcel celý rok vkuse trénovať a pracovať len na svojom hlase a nerobiť nič iné. Alebo niekedy túžim niečo skomponovať pre zbor a organ. Nakoľko však veľa koncertujem a cestujem, mám rodinu a deti, tak na to nemám veľa času, ale verím, že sa k tomu niekedy dostanem."