Svetoznámy švédsky gitarista Ulf Wakenius navštívil Bratislavu v rámci tohtoročných BJD ako hosť slovenského AMC Tria. Naša prvá otázka však smerovala k jeho spolupráci s Oscarom Petersonom.

* Ulf, ako ste sa dali dokopy s Petersonom?

UW: Nahral som s Ray Brownom „Seven steps to heaven“ v New Yorku a on dal potom toto CD Petersonovi. A svoj podiel na mojej spolupráci s Petersonom mal samozrejme aj môj dlhoročný spoluhráč, kontrabasista Nils-Henning Ørsted Pedersen, ktorý hrával s Petersonom. Takže vďaka týmto dvom basistom som s ním napokon začal hrať. Pre mňa to bolo splnenie sna, pretože ja som doslova vyrastal pri Petersonových nahrávkach.

* Ale ovplyvnili vás aj iní jazzmani, napríklad gitaristi Joe Pass alebo John McLaughlin?

UW: Samozrejme...

* Kto alebo čo stálo úplne na začiatku vášho rozhodnutia hrať jazz?

UW: Všetko od McLaughlina po Wes Montgomeryho, Jima Halla, Joe Passa, ten zoznam by bol veľmi dlhý.

* Kde hráte najviac? V Škandinávii alebo v Amerike?

UW: Po celom svete. Teraz som sa vrátil z Južnej Kórey. Na Slovensko som priletel priamo odtiaľ.

* Ako vyzerá jazzová scéna v Škandinávii?

UW: Veľmi dobre! Máme veľa dobrých nápadov, je tam dobrá jazzová klíma, veľa klubov, vysoká úroveň. Možno, že je to aj vďaka dlhým zimným nociam – hudobníci majú viac času na cvičenie.

* Aké sú vo Švédsku podmienky na štúdium jazzu?

UW: Veľmi dobré, to je asi jeden z kľúčových elementov nášho úspechu. Ľudia sú vystavení hudbe už od útleho veku. Máme dostatok hudobných škôl aj pre deti.

* Ako vyzerá váš hudobný život teraz?

UW: Mal som možnosť hrať s Oscarom Petersonom - to bolo fantastické. Inak som mal to šťastie hrať aj s inými skvelými hudobníkmi ako: Pat Metheny, Jim Hall, Phill Woods, to bolo skvelé, ale hral som aj s Herbiem Hancockom, Rayom Brownom, mal som naozaj veľké šťastie.

* Kedysi ste nahrali tému Charlieho Parkera v hard rockovej verzii s boosterom...

UW: To bolo veľmi dávno...

* Ale teraz sa sústreďujete predovšetkým na klasický, čistý zvuk gitary.

UW: Samozrejme. Sem tam ešte používam nejaké efekty, ale myslím, že je dôležité dostať dobrý zvuk z čistej gitary.

* Hrávate väčšinou iba s malými skupinami?

UW: Áno, ale aj to je rôzne. Napríklad hral som s viedenským husľovým kvartetom, niekedy hrávam aj s bigbandom, v Kórei som hral s kórejským spevákom, teraz zase hrám so slovenským triom...

* Pre nás bolo pomerne veľkým prekvapením, že s AMC triom ste hrali ich vlastné veci...

UW: Áno, páčia sa mi! Niektoré veci sa mi dokonca tak pozdávajú, že ich budem hrať aj inde.

* Ako ste vlastne začali spolupracovať?

UW: Martin Marinčák ma oslovil a poslal mi nejaké nahrávky. Podľa mňa je veľmi dôležité stretávať sa a hrať s rôznymi ľuďmi. Mne sa ich veci páčia, pre mňa je to celkom iný - stredoeurópsky alebo východoeurópsky zvuk.

* Na BJD to bolo vaše v poradí piate vystúpenie s AMC triom po Slovensku ...

UW: Bolo určite najväčšie a možno, že aj najlepšie. Mali by sme hrať spolu ešte v lete budúceho roku. Myslím, že budeme hrať aj v iných krajinách, nielen na Slovensku. V pláne je Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, pomaly sa rozpíname...(smiech)

* Hrali ste pomerne dlho aj v Brazílii. Prišli ste tam s Oscarom Petersonom?

UW: Nie, bol som tam už dávno predtým, ako sme tam koncertovali s Petersonom (poznámka: Wakenius účinkoval s Petersonom v Brazílii pred 35-tisícovým publikom). Hral som tam s celou fúrou muzikantov. Doslova zbožňujem Brazíliu, je to fantastická krajina.

* Jazz sa tam hrá ako pop music...

UW: Áno, mám rád brazílskych skladateľov - Gilberto, Gismonti, Pascual, Nascimento, je to ohromný hudobný národ. To je veľká výhoda dnešného sveta – môžete cestovať a vybrať si čosi z tamtoho rožka a čosi z iného. Chcem napríklad predstaviť AMC Trio s juhokórejskou ľudovou piesňou. Takže v budúcnosti budete môcť počuť slovenskú skupinu hrať kórejskú ľudovku. To je vec, však? (smiech)

* Takže pracujete na novom – globálnom zvuku?

UW: Áno, presne (úsmev). Ale nie, je to world music, ja si iba vyberám farby z rozličných krajín.

* Napriek tomu, rozdiely medzi Východom a Západom, medzi jednotlivými krajinami sú stále veľké. Cítite tie rozdiely aj v publiku?

UW: Naozaj sa teším, keď môžem ísť smerom na východ. Aj smerom do Ázie. Pretože ja som už naozaj unavený z hrania v Spojených štátoch. Hral som už s Oscarom vo všetkých veľkých sálach, ako napríklad v Carnegie Hall a som z toho unavený. Páči sa mi tam, ale mňa teraz láka ísť niekam úplne inam – napríklad na Slovensko, a potom zase do pobaltských krajín, do Poľska. Človek tu nájde veľa dobrej hudby.

* Snažíte sa pri vašich cestách počúvať iba jazz alebo vnímate všetky druhy hudby?

UW: Samozrejme, že najmä ľudovú hudbu. To ma fakt inšpiruje. Aj preto by som chcel ísť napríklad do Budapešti.

* Neuvažujete o tom, že by ste s AMC trio nahrali aj nejakú platňu?

UW: Možnože niečo nahráme, uvažume nad tým. Niektoré Adamkovičove skladby sú naozaj veľmi pekné, veľmi sa mi páčili.