Tento výnimočný súbor s výnimočnými hudobníkmi dostal práve prestížnu Cenu nemeckej kritiky zvukových nosičov. Mali sme to šťastie byť nedávno na ich koncerte – vo Viedni. Po ich vystúpení v koncertnej sále ORF, sme si vo vedľajšej kaviarni sadli ku káve s vedúcim kvarteta, huslistom Berniem Mallingerom a s violončelistkou Asjou Valčic.
Kvarteto predviedlo svoje aranžmán skladieb Johna Mc Laughlina a jeho legendárnej jazzrockovej skupiny Mahavishnu Orchestra zo začiatku 70-tych rokov 20.storočia pod názvom „Celebrating the Mahavishnu Orchestra.“ Tento nezvyčajný hudobný počin neušiel samozrejme ani našej pozornosti – „odkojencom“ jazzrockovej éry...

* Ako ste sa dostali k Mahavishnu? Počúvali ste tú hudbu v puberte?

Bernie: Áno, keď som mal asi 18 rokov, tak som to počul po prvýkrát, ale istý čas som to nepočúval, až kým ma na to náš bývalý huslista neupozornil.

* A pre vás ako čelistku to bolo čosi úplne nové, hudba Mahavishnu Orchestra, alebo ste sa už s tými skladbami stretli?

Asja: Poznala som Johna McLaughlina, ale Mahavishnu som až tak nepoznala, predsa len som o dačo mladšia. Bolo to pre mňa v každom prípade čosi nové.

* Nebol to pre vás aj rytmický problém, všetky tie nepravidelné rytmy?

Bernie: Je to samozrejme nezvyklé, na rozdiel od 4/4 taktu, ale McLaughlinove skladby sú veľmi logické. Na začiatku, aj keď to poznáte z počutia, musíte na tom tvrdo pracovať, aby sa to počítanie taktov stalo podvedomé. Tá hudba ale nie je napísaná zámerne v nepravidelných rytmoch, vychádza predovšetkým z melódie...

* Asi ste museli veľa nacvičovať ?

Asja: Bola to asi doteraz moja najväčšia výzva, ale ako hovorí aj Bernie, neskôr zistíte, že to má svoju logiku, keď do tej hudby preniknete hlbšie.

* Vraveli ste, že mnohé tie skladby majú folklórne motívy, ale vieme, že McLaughlin skladal aj pod vplyvom indickej hudby a aj pod vplyvom dnes už zosnulého vodcu náboženského hnutia Sri Chinmoya. Zaoberali ste sa aj filozofiou tejto hudby?

Bernie: Mňa zaujímala iba hudba, i keď kedysi som sa o to trochu „otrel“, teda o skutočnosť, že existuje aj Sri Chinmoy, ale nie tak, aby som vedel povedať, o čo mu vlastne išlo. Samozrejme, že by bolo zaujímavé vedieť, pod akým vplyvom písal John Mc Laughlin tie piesne, ale dôležité je podľa mňa to, že pre neho existovala spirituálna úroveň, vďaka ktorej mohli vzniknúť takéto veci. Počul som, že ide v podstate o sektu, keby sme to tak mohli nazvať, ale ja počujem iba tú hudbu, pre mňa je to najdôležitejšie – asi ho to prostredie tiež inšpirovalo, ale to je jeho osobná skúsenosť a do akej miery to súvisí s tým hnutím, to neviem posúdiť.

* Všetci prichádzate z klasickej školy, teraz ale hráte v kvartete, v ktorom sa aj veľa improvizuje. Ako je to, hrali ste aj popri štúdiu klasickej hudby jazz alebo rockovú hudbu?

Bernier: Ja som túto hudbu vlastne vždy počúval doma. Miloval som jazz a jedného dňa som sa rozhodol, že to skúsim aj ja, skladal som, hral, ale vždy popri štúdiu klasickej hudby.

* Nedošlo k sporom s učiteľmi?

Bernie: To áno! Tvrdili mi, že mojej hre to neprospieva, bez diskusii to jednoducho nešlo, mne to však bolo jedno a môj učiteľ si tú hudbu vážil. Ale ak som niekde napríklad zle zaintonoval, tak to preto „lebo ty hráš jazz“. Človek musí hrať na svoj nástroj dobre a pre mňa osobne je klasické hudobné vzdelanie veľmi dôležité. Človek má robiť to, na čo motoricky stačí a pre huslistu je veľmi výhodné mať dobru techniku.

*A vy Asja? V Záhrebe sa pomerne dosť počúva aj hrá jazz, však?

Asja: Áno, máme tam aj jazz festival, veľmi rada som tam chodila, keď som ešte žila v Záhrebe. Ale ja mám klasickú školu a moja kariéra sa takisto uberala iba klasickým smerom. Hudbu ako Mahavishnu alebo aj jazz, som veľmi rada počúvala. Nemala som však nikdy príležitosť ju aj hrať. Ale keď sa mi tá príležitosť naskytla, tak som ju využila – takže teraz sa rozbieha moje vzdelávanie v jazzovej oblasti.