Tento výnimočný súbor s výnimočnými hudobníkmi dostal práve prestížnu Cenu nemeckej kritiky zvukových nosičov. Mali sme to šťastie byť nedávno na ich koncerte – vo Viedni. Po ich vystúpení v koncertnej sále ORF, sme si vo vedľajšej kaviarni sadli ku káve s vedúcim kvarteta, huslistom Berniem Mallingerom a s violončelistkou Asjou Valčic.
Kvarteto predviedlo svoje aranžmány skladieb Johna Mc Laughlina a jeho legendárnej jazzrockovej skupiny Mahavishnu Orchestra zo začiatku 70-tych rokov 20.storočia pod názvom „Celebrating the Mahavishnu Orchestra.“ Tento nezvyčajný hudobný počin neušiel samozrejme ani našej pozornosti – „odkojencom“ jazzrockovej
éry... - 2.časť.
* Je stále viac a viac hudobníkov, ktorí hľadajú nové cesty, pre ktorých je improvizácia čosi samozrejmé. A to kedysi nebolo až také bežné....
Bernie: Myslím, že mnohí klasickí hráči by dnes mali záujem vedieť hrať aj čosi také. Nikomu by to určite neuškodilo. Už niekoľko rokov vyučujem a viem, že každému hudobníkovi by takéto vzdelanie pomohlo aj pri hľadaní zamestnania, bez ohľadu na to, čo hrá. Ide o to rozšíriť si obzory. Nemusí byť každý Charlie Parker. Stačilo by, keby všetci iba skúsili myslieť v tomto rámci a rozšírili by si tak svoje možnosti interpretácie.
Asja: Je to
iná kreativita. Improvizácia je naozajstná kreativita a pribúda klasických skladieb, ktoré sa uberajú inými smermi. Dobré klasické vzdelanie bolo však doteraz základným predpokladom. Okrem toho doteraz prevládala istá arogancia zo strany klasických hudobníkov! Jazzmani pritom počúvajú každú hudbu, vyznajú sa aj v klasike. Ale aj tí klasickí sa teraz viac otvárajú...a časom sa to zmení. Je to samozrejme iný spôsob hrania, iný spôsob myslenia. Sú to rozdielne svety a môžu sa však dopĺňať a navzájom si neprekážajú.
* Počul som na vašom koncerte, že veľa pracujete aj so zvukom, sem tam ste mali na husliach i violončele takmer McLaughlinovský
sound. Bolo to pre vás ako klasickú hudobníčku zaujímavé aj z tohto hľadiska – tá práca so zvukom?
Asja: Veľmi – snažíme sa dostať z nástrojov čosi nové. Pre mňa to bolo veľmi oslobodzujúce, nielen kvôli možnosti improvizovať, ale aj preto, že môžeme robiť čosi, čo bolo desiatky rokov zakázané – teda čo sa týka zvuku nástroja. My sa snažíme svojimi nástrojmi vytvoriť aj určitú atmosféru.
Bernie: To je ale zase výhoda klasického vzdelania, že dobre vyškolený hudobník má pojem o tom, čo jeho nástroj dokáže a preto je schopný premeniť rozličné nálady do praxe. Keď ale nevie hrať tak dobre, je to na neho zrazu
trochu veľa – to je výhoda „klasikov“. Dobre pripravený hráč môže všetko. Keď nacvičujeme nové veci, vlastné veci, tak veľa pracujeme aj so zvukom, s tým ako tie veci znejú v rozličných polohách.
* Čo vás najviac dráždilo na hudbe Mahavishnu Orchestra?
Bernier: Myslím, že sila tých kompozícií a potom ten zvuk a dráždila nás takisto aj otázka, ako by to mohlo znieť so sláčikovým kvartetom. Najprv vám napadne, či je to vôbec možné? Dokážeme to? Potom si dáte skladby v ich vertikálnej a horizontálnej kompozičnej forme do kontextu tak, aby to dalo zmysel aj bez bicích – a ono to ide. A potom aj tá spirituálna
úroveň, o ktorej sme tu hovorili. Prosto, mali sme to šťastie, že sme ako súbor našli sound, ktorý sa k tejto hudbe hodí.
* Počúvate aj indickú hudbu?
Bernie: Áno, Shakti a mnoho iných vecí, Indovia sú v mnohom ďaleko pred nami. Hovoril som s ľuďmi, ktorí sa tým naozaj zaoberali: oni jednoducho hrajú, hrajú a zrazu, nikto nevie prečo, sa na seba pozrú a začnú tlieskať, bez ohľadu na to, aký je to rytmus, je to čosi tak vzdialené tomu, čo sa my učíme... je to pre nás prameň, v ktorom sa dá veľmi veľa nájsť.
* John McLaughlin vaše CD počul, však?
Bernie: Napísal k nej úvodné slovo.
*
Myslíte že by si s vami zahral?
Bernie: Spýtali sme sa ho na to, ale povedal, že je dnes už úplne inde, že toto obdobie je pre neho uzavreté a on už dnes uvažuje inak. Stretneme sa s ním asi v Duisburgu v júli na hudobnom festivale Traumzeit. Vieme, že sa mu to páči a pre nás je to veľká pocta, že napísal aj úvodné slovo k našej platni. Vravel, že mal o tom pôvodne pochybnosti, ale napokon sa mu to páčilo...
* Hrali ste aj na jazz festivale Inntöne, raz s akordeonistom Klausom Paierom a druhý krát s nemeckým trubkárom Matthiasom Schriefelom, s ktorými jazzmanmi chcete ešte spolupracovať?
Bernie: S Paierom určite,
nahrali sme aj jednu platňu, so Schriefelom to išlo cez nahrávaciu spoločnosť ACT, on prišiel za nami – takže pre nás to bol taký „side job“, ale veľmi zaujímavý. Radšej hráme svoje veci. Málokto dokáže písať pre sláčikové kvarteto tak, že nám to vyhovuje. Schriefel píše veľmi zaujímavé veci a je to veľmi cieľavedomý a talentovaný človek .
Asja: V máji vydáme platňu s Ulfom Wakeniusom a s hudbou E.S.T. Tria.
* Nahráte s nimi aj nejaké veci od Mahavishnu Orchestra?
Bernie: Možno. Hudba E.S.T. je veľmi silná, hudba ich skladateľa a bandleadera Esbjorna Svensona nám veľmi vyhovuje, je nám blízka. Svenson
nás počul v Štokholme, bol nadšený! Uvidíme, čo z toho bude v budúcnosti. Pravdupovediac ani nevieme, či tá myšlienka prišla od Ulfa Wakeniusa alebo od spoločnosti Siggiho Locha ACT Music.
Asja: Na jeseň vydáme nový album, ale čo tam bude, to nepovieme, miestami aj naše veci. Ale všetko to budú nové skladby...
