Aj s ním sme sa stretli na festivale Paula Zaunera Inntöne 2008 a dokonca Leonid so svojím triom celý festival otváral! Priamo po koncerte, ešte pri pódiu som ho oslovil s ponukou na rozhovor a Leonid bez problémov s ním súhlasil.

* Pochádzate z hudobnej rodiny?

Leonid Prashka: Nie, ani trochu. Moja mama je učiteľka, otec je zase letecký inžinier.... a ja teraz ako hudobník veľa lietam.

* Začali ste hrávať už v útlom veku?

LP: Áno, od štyroch rokov.

* Ale ako ste prišli na jazz, lebo predpokladám, že máte klasické hudobné vzdelanie?

LP: Viete, možno, že jazz hovorí niečo o charaktere človeka – zvýrazňuje túžbu po slobode. Od 15 – tich rokov som stále na ceste. Narodil som sa v Baku a ako 14- ročný som odišiel do Moskvy. A viete, stále som hľadal nejaké slobodné miesto. A našiel som Izrael.

* Ale pre vás bol asi veľmi dôležitý pobyt v Moskve?

LP: Áno.

* Napriek tomu mi je záhadou, ako ste sa popri štúdiu klasického klavíra mohli naplno venovať jazzu?

LP: Kvôli radosti z pocitu slobody.

* A ovplyvnili vás pritom aj nejakí hudobníci?

LP: Po prvýkrát ma ovplyvnila jedna jazzová nahrávka – boli sme s mojim otcom v nejakom hudobnom obchode a kupovali sme tam platne a tam som narazil na platňu Dizzyho Gillespieho. Od tej chvíle som bol posadnutý jazzom. Pochopil som, že toto je moja hudba! Aj keď som nevedel, ako sa tá hudba volá. Pre mňa to bola jednoducho sloboda! Neskôr to bola hudba Oscara Petersona, ktorého zbožňujem doteraz, aj keď už zomrel. A potom v Moskve som sa stretol s mnohými ruskými hudobníkmi a oni mi povedali, že ak chcem pokračovať v tejto hudbe a stať sa dobrým hudobníkom, musím sa presťahovať do Moskvy. Tak som poslúchol ich radu a presťahoval som sa do Moskvy – pre hudbu, do ktorej som vložil celý svoj život. Skončil som tam Hudobnú akadémiu, čosi ako konzervatórium a začal som hrávať aj po svete. Prvý medzinárodný úspech som mal v roku 1981, či 82, na súťaži mladých jazzmanov v Poľsku, kde som sa umiestnil na druhom mieste. A potom som začal cestovať a neskôr som sa rozhodol presťahovať do Izraela. V roku 1990.

* Bol to pre vás veľký kultúrny šok alebo inšpirácia? Ovplyvňuje dnes ruská emigrácia aj kultúrny život v Izraeli?

LP: To je trochu ťažká otázka. Je to absolútne fantastická krajina, s obrovským vplyvom mnohých kultúr. Je veľmi malá, ale ohromne multikultúrna. Môžete tam nájsť všetko. Od balkánskej hudby, cez marockú až po indickú. Dnes na koncerte som napríklad hral jednu vec v 7/8 rytme, to čo som tam zrazu počul, to boli pre mňa zložité rytmy, a to som prišiel z Azerbajdžanu, kde sa tiež hrajú bláznivé veci.
A tak som začal používať rôzne iné štýly. Samozrejme, že ma ovplyvnili rôzne tamojšie vlny, ale napriek tomu je ťažké povedať, čo je pre Izrael špecifické, pretože je tam z toho naozaj „veľký šalát“. Aj v politike. Ale politicky a kultúrne je to veľmi slobodná krajina. Izrael je dnes jednou z najmodernejších krajín na svete. A je to len 60 rokov, čo tento štát vznikol.

* Dnes ste na svojom koncerte podnikli taký malý výlet do histórie jazzu, ale to nerobíte vždy, však?

LP: Dnes sme vychádzali zo zloženia nášho tria a aj požiadaviek nášho kontrabasistu, ale ja osobne hrám rád modernejšie veci a viac komplikovanejšiu hudbu. Moja webová stránka na internete je otvorená, môžete sa pozrieť...

* Venujete sa aj organizovaniu jazzových festivalov v Izraeli?

LP: Áno, odkiaľ to viete?

* Dopočuli sme sa ...A máte aj vlastnú televíznu (Night Bird) i rozhlasovú show. Aký populárny je dnes v Izraeli jazz?

LP: No, nie som až taký optimista. Ale máme v Izraeli aj jazzový život, tak ako všade. V Izraeli však prevláda skôr koncept koncertného života, klubov je tam menej. Je to malá krajina s mnohými problémami a turisti, ktorí tam prichádzajú, tam zvyčajne nechodia kvôli jazzu, či hudbe, chcú vidieť čosi iné. Ale koncertnému životu sa tam celkom darí. Máme tam niekoľko festivalov...

* Musíte teda robiť aj určité kompromisy?

LP: Samozrejme, ale viete – do mojej TV show, ktorú ste spomínali, pozývam nielen hudobníkov, ale aj iných ľudí. Je to hudobná talkshow, dokonca tam aj varíme, napríklad bol u mňa aj pán Sharon, bavili sme sa o hudbe, on veľmi dobre rozumel klasickej hudbe, potom sme varili a potom som ho požiadal, aby niečo zahral – a on nám zahral na klavíri.

* Máte aj arabských divákov?

LP: Áno, ja osobne hrávam aj s arabskými hudobníkmi, pretože som otvorený všetkému – som otvorený životu!

* Aké máte plány do budúcnosti?

LP: Hrať hlavne koncerty. Mám totiž dva životy: jeden, keď spím a druhý, keď hrám. A čo je medzitým, to neviem...niekedy, ako vidíte, aj jem, ale mám veľmi rád ženy...lenže môj naozajstný život sa odohráva na scéne. Teraz pôjdem do Berlína hrať so symfonickým orchestrom, hrávam s izraelskými filharmonikmi, s Ruským filharrmonickým orchestrom. Je to zvyčajne niečo medzi klasikou a jazzom. To je môj hudobný život.

* Takže v Izraeli nie ste veľmi často.

LP: Sedem mesiacov v roku zvyčajne lietam.