Rezidenčným umelcom posledného ročníka festivalu JazzBaltica venovaného saxofónu bol Joe Lovano. Päťdesiatpäťročný tenorsaxofónový velikán sa predstavil v rámci viacerých projektov, z ktorých vrcholom bol citlivý a emotívny dialóg s klavírnym veteránom Hank Jonesom pretavujúci materiál z aktuálneho albumu Kids – Live at Dizzy´s Club Coca-Cola.
Keďže Lovano vystupoval a skúšal niekoľkokrát denne, zastihnúť tohoto činorodého umelca bolo pomerne náročné. Pri nadväzovaní prvého kontaktu bola osožnou zmienka, že prichádzam z „Československa“ – krajiny Georga Mraza. Skôr ako padla prvá otázka, začal Joe Lovano spomínať na spoločné projekty, predovšetkým na unikátny Grand Slam s Jimom Hallom, George Mrazom a Lewisom Nashom...

Joe Lovano: Grand Slam bolo tímovou prácou, z ktorej vzišla nádherná hudba. Fantastické bolo už zoskupenie týchto muzikantov a ich ochota hrávať spolu. Jim Hall, George Mraz a Lewis Nash sú úžasnými improvizátormi a hudobníkmi, ktorí zo seba dokážu na pódiu vydať všetko. Nehovoriac o tom, že Jim – jeden z najsenzitívnejších gitaristov vôbec – bol vtedy takmer sedemdesiatnikom. Väčšina skladieb, ktoré sme hrávali, vznikli špeciálne pre tento projekt, s ktorým sme nejaký čas koncertovali (v roku 1999 aj na Bratislavských jazzových dňoch, pozn. autora).

* S George Mrazom ste však hrávali už predtým...

JL: Spolu s Al Fosterom sme mali vynikajúce trio, ktoré bolo pokračovaním legendárnej spolupráce Foster – Mraz – Joe Henderson. Joe patrí k mojím najobľúbenejším hudobníkom vôbec. Hrali sme odlišný materiál, najmä moje formovo komplikovanejšie témy a prístup oboch členov rytmickej sekcie bol odlišný ako pri Hendersonovi. Pre mňa bolo obrovskou výzvou, aby som stačil s invenciou – Joe nasadil latku prekliato vysoko.(smiech) Al Foster je samozrejme prvou bubeníckou triedou a vtedy som pochopil, že na rovnakej úrovni je George Mraz. Je skutočne jedným z najuniverzálnejších a najinvenčnejších kontrabasistov súčasnej scény. Ako sideman sa dokáže prispôsobiť spoluhráčom a disponuje fantastickým tónom. Možno povedať, že zoskupenie Foster – Mraz – Lovano bolo podnetom k mojej ďalšej formácii Trio Fascination s Dave Hollandom a Elvinom Jonesom.

* S George Mrazom vás rovnako spája účinkovanie s velikánom Hankom Jonesom...

JL: S Hankom, Paulom Motianom a George Mrazom sme nahrali dvojicu albumov I´m All For You a Joyous Encounter v rokoch 2003 a 2005. George okrem toho účinkoval s Hankom v triách s rozličnými bubeníkmi.

* Bubeník Paul Motian taktiež patrí k vaším obľubeným spoluhráčom – spolu s gitaristom Billom Frisellom ste nahrali niekoľko pozorudobných albumov...

JL: Paul je priestorovo otvoreným bubeníkom vnímajúcim hudobné plochy nesmierne voľným spôsobom. Neviem či si dokážete predstaviť úžasnú slobodu, ktorú takýto bubeník poskytuje spoluhráčom. Interaktívna komunikácia v našich zoskupeniach s Billom prebieha úplne prirodzeným spôsobom. Je to dialóg troch rovnocenných hlasov plynúcich v úžasne pohodovej atmosfére, hranie sa s farebnosťou... Fungujeme takto spolu už od osemdesiatych rokov. Každoročne potom hrávame počas prvých dvoch septembrových týždňov vo Village Vanguard, na čo sa vždy teším. Je to stále iné, každý večer má svoju osobitú atmosféru. Máme pomerne rôznorodý repertoár – popri vlastných témach napríklad broadwayské melódie, skladby Billie Holiday, Billa Evansa, Theloniousa Monka...

* V rámci Saxophone Summit ste sa spojili s ďalšími kolegami – Michaelom Breckerom a Dave Liebmanom. Prečo vznikol tento projekt?

JL: Každý z nás je rozdielnou osobnosťou s vlastným prejavom, frázovaním a myslením vychádzajúcim z osobnej histórie jednotlivca. V Saxophone Summit išlo o prepojenie týchto osobitostí, pretože v jazze sa hudobné i ľudské odlišnosti spájali odnepamäti. Myslím, že takýmto kolektívnym spôsobom vznikajú nové „príbehy“ a vzájomné konfrontácie. Ideou vzniku tohoto telesa v roku 1999 bolo predstaviť v novej podobe hudbu neskoršieho obdobia tvorby Johna Coltrana. Každý z nás mal na tohto velikána odlišný pohľad, ktorý sme chceli určitým spôsobom prepojiť. Navyše málokto počul Coltranove neskoršie kompozície ako Cosmos, Seraphic Light alebo Peace on Earth naživo.

* Do projektu ste zapojili výbornú rytmickú sekciu...

JL: Je skvelé mať v tíme klavíristu Phila Markowitza, kontrabasistu Cecila McBeeho a bubeníka Billyho Harta. Ponúka to variabilitu – je užasným momentom pokiaľ sme na pódiu ako sexteto, no rovnako fantastickými sú tri samostatné kvartetá s jednotlivými saxofonistami. Alebo tiež kvintetá. Táto spontánna kombinovateľnosť je ďalšou z fantastických vecí tohto zoskupenia. Po smrti Michaela Breckera ako aj Alice Coltrane sme premýšľali ako ďalej, no teraz sme opäť v plnej sile s Ravi Coltranom. Ravi, Joshua Reedman alebo Chris Potter príležitostne zaskakovali za Michaela ešte keď mal zdravotné problémy.

* V rámci festivalu JazzBaltica ste participovali na oslave sedemdesiatych narodenín brooklynského klaviristu Steve Kuhna pod názvom Remembering John Coltrane. Bol to jednorazový festivalový projekt?

JL: Tento repertoár hrávame so Steveovým triom v Birdlande v New Yorku už niekoľko rokov, počas týždňa venovaného Coltranovi. Každý náš koncert je odlišný spôsobom komunikácie. Napokon Steve bol ešte pred McCoy Tynerom členom Coltranovho kvarteta a pri hraní dokonca vychádzame z originálnych notových záznamov, ktoré vlastní.

* Ako rezidenčný umelec sa na festivale predstavujete v rozličných zoskupeniach – ako hodnotíte aktuálny ročník, zameranie na saxofón, úlohu rezidenčného umelca...?

JL: Je to náročné – v priebehu jediného dňa som napríklad hral štvoricu rozličných setov, z nich viaceré vznikli na popud umeleckého riaditeľa festivalu Rainera Haarmana. JazzBaltica podnietila svetovú premiéru suity Letters From America, ktorú pre NDR Big Band napísal Dave Douglas alebo projekt The Sax Brothers. Rainer ma dávnejšie oslovil s myšlienkou konfrontácie saxofonistov, s ktorými spolupracujem – s Gregom Osbym nahrávam pre Blue Note, Gary Smulyan je členom môjho Ensemble a mladého nemeckého saxofonistu Johannesa Endersa som videl tu na festivale pred niekoľkými rokmi. Z tohto hľadiska je JazzBaltica, ako pre umelcov, tak pre poslucháčov, výnimočným festivalom, pretože na jedinom mieste zažijete celú plejádu fantastických muzikantov.