* Spolu so Steve Colemanom, Casandrou Wilson, Gregom Osbym a Gary Thomasom patríte k pionierom a zakladateľom kolektívneho umeleckého hnutia M-Base. Čo pre vás M-Base znamenalo?

ROBIN EUBANKS: Predovšetkým preskúmavanie a absorbovanie rôznorodých, mnohokrát úplne kontrastných hudobných vplyvov, ako aj možnosť hrania s rozličnými vynikajúcimi hudobníkmi. Myslím, že moja hudobná „všežravosť“ je práve dôsledkom fungovania na pôde M-Base. Pokiaľ by som vám ukázal svoj iPod – vlastne teraz už iPhone (Eubanks vyťahuje z vrecka mobil) – našli by ste tam Stravinského, Bartóka, Mahavishnu Orchestra, J. J. Johnsona, Theloniousa Monka, Led Zeppelin, ako aj šťavnaté funky, indické rágy, africkú kmeňovú hudbu, brazílske piesne, bulharský folklór... Samozrejme existuje hudba, ktorá ma necháva chladným – ako napríklad väčšina súčasného popu. Vo svete je však obrovské množstvo fantastickej hudby a je skutočnou hanbou upriamiť sa len na jej jedinú zložku. Všetky tieto elementy, ktoré mi napomáhajú formovať môj hudobný názor a ovplyvňujú moju hudbu, sú dobré.

* Vnímate určité hranice a limity pri fúzii jazzu s elektronikou?

RE: Myslím si, že táto fúzia sa aspoň v mojom prípade väčšmi približuje otvorenému priestoru. Bariérou ostáva len to, čo si ako hranicu stanovíme. V tomto sa však usilujem o benevolentnosť.

* Ako skladateľ ste získali viacero ocenení – napríklad za skladbu Cause & Effect pre symfonický orchester (premiérovaná Bakersfield Symphony Orchestra v roku 2003). Akým spôsobom komponujete?

RE: Komponujem na počítači a využívam množstvo notačných alebo iných zvukových programov ako Sibelius, Digital Performer, Pro Tools... V prvom rade sa snažím zapísať do nôt hudbu, ktorú počujem vo svojej hlave, neskôr navrstvujem rytmické úseky, basové linky, až vznikne organický celok. Podstatné je, aby skladba pôsobila prirodzene. Na výsledku nesmiem badať rozdrobenosť alebo skutočnosť, že kompozícia vznikala po jednotlivých segmentoch. V niektorých prípadoch ma ovplyvňujú technológie ako sekvencer, loop station, ... Práca s nimi vám môže priniesť veľa pozoruhodných momentov.
Komponovanie a aranžovanie sú v mnohom podobné práci filmového režiséra: rovnako si môžete vytvárať témy – charakterové postavy a pomocou nich v rozličných momentoch vstupujete do deja, vytvárate zápletky. Odrazu máte schopnosť jednotlivé záležitosti ovplyvňovať, definovať ich smerovanie, prípadne ich z ďalšieho diania vylúčiť. Pri vytváraní zápletky v mojej hudbe ma skutočne ovplyvňujú filmoví režiséri a ich diela. Je to vzrušujúca činnosť!

* Je podobné komponovať hudbu a režírovať film?

RE: Myslím si, že je to v určitých momentoch podobné, aj keď som doteraz s filmom nepracoval. Pri sledovaní filmov však mnohokrát premýšľam, ako by bolo možné osudy jednotlivých postáv – ich charaktery a zápletky – pretransformovať do hudobného jazyka.

* Pedagogicky pôsobíte na viacerých amerických univerzitách – učite aj kompozíciu?

RE: Mojím hlavným odborom je trombón, ale mnoho študentov za mnou prichádza s otázkami ohľadne komponovania a aranžovania. Často si pri tom uvedomujem, že sformulovanie nejakého problému, ktorý som s nimi riešil, pomohlo viac mne samotnému.

* Prospievajú mladým muzikantom ľahko dostupné možnosti jazzového vzdelávania na všetkých stupňoch?

RE: Je to veľmi individuálne – stretávam sa so zanieteným záujmom, rovnako ako s ignoranciou. Určite je dobré, že majú študenti voľný prístup k obrovskému množstvu informácii, pretože kedysi to tak nebolo. Určitý typ študentov si však napriek tomu najviac váži informácie, ktorých nadobudnutie nebolo až také jednoduché a kvôli ktorým museli podstúpiť určité úsilie. Pokiaľ vidím, že niekoho napríklad nezaujíma tradičný jazz, avšak snaží sa hľadať vlastnú cestu, predložím mu len skutočne nevyhnutný základ. Hudbu ku ktorej moji študenti inklinujú môžem len rešpektovať.

* Vedomosti, na ktoré museli jazzmani 50. – 60. rokov prichádzať sami pozorovaním starších pionierov, dostávajú dnes študenti predložené priamo na tanieri...

RE: Hudobná scéna sa v mnohom zmenila a jedným z dôsledkov je práve istý druh pohodlnosti u mladých hudobníkov. Chýba im počiatočný smäd po informáciách, pre získania ktorých by museli čosi obetovať. Na druhej strane však kedysi fungovalo omnoho viac jazzových klubov, v ktorých mohol mladý hudobník tieto praktické vedomosti nasať. Ja som mal to šťastie, že som sa mohol učiť priamo na pódiu od tých najlepších ako Philly Joe Jones, Art Blakey alebo Elvin Jones. Práve títo muzikanti si „adoptovali“ mladých neskúsených hudobníkov a to bola omnoho lepšia škola, ako len jazzové kurzy na hudobných akadémiách.


Robin Eubanks (1955) patrí k najvýraznejším jazzovým trombonistom strednej generácie. Rodák z Filadelfie vyrastal v hudobníckej rodine spolu so svojimi bratmi – gitaristom Kevinom a trúbkárom Duanem. Robin Eubanks je od 80. rokov minulého storočia v prvom rade vyhľadávaným sidemanom (Stevie Wonder, Sun Ra, Slide Hampton), ktorého si v posledných rokoch zahovoril predovšetkým kontrabasista Dave Holland. Ten jeho služby využíva na pôde svojho kvinteta, sexteta, ako aj bigbandu. Pred časom sa Eubanks pripojil po boku osobností ako Dave Douglas, Joe Lovano alebo Eric Harland k pozoruhodnému ansámblu SF Jazz Collective. Je tiež lídrom vlastných ansámblov EB3 a Mental Images, s ktorými nahral osem albumov prevažne na značke JMT (Winter&Winter / Hevhetia). V rámci Dave Holland Quintet sa po prvýkrát na Slovensku predstaví 4. novembra v bratislavskom PKO.