Rytmický tandem Larry Grenadier - Jeff Ballard poznajú vyznávači klavírnej poetiky Brada Mehldaua alebo komornej ansámblovej formácie Fly so saxofonistom Markom Turnerom. S ňou sa obaja páni predstavili v minulom roku vo viedenskom klube Porgy & Bess, kde kapela prezentovala posledný album Sky & Country (ECM 2009).
Grenadiera s Ballardom spája osud hudobníkov zo „Západu“ ktorí cítili potrebu nasávať prostredie newyorských klubov a začleniť sa medzi výraznú generáciu svojich vrstovníkov (Joshua Redman, Danilo Perez, Avishai Cohen, Chris Potter...).
Kontrabasista Larry Grenadier (1966, San Francisco) vyštudoval anglickú literatútu na Stanford University a okrem šestnástich rokov po boku Brada Mehldaua účinkuje s Johnom Scofieldom, Patom Methenym, Paulom Motianom, Charlesom Lloydom...
Bubeník Jeff Ballard (1963, Santa Cruz) už ako dvadsaťpäťročný strávil niekoľko rokov v orchestri Raya Charlesa. Po príchode do New Yorku začali služby flexibilného bubeníka využívať osobnosti ako Chick Corea, Lou Donaldson alebo Mike Stern. Pred piatimi rokmi vystriedal Jorge Rossyho v Triu Brada Mehldaua.


* Prečo bola medzi debutom Fly (Savoy Jazz 2004) a aktuálnym Sky and Country (ECM 2009) päťročná prestávka?

LARRY GRENADIER: Dôvodov bolo viacero; boli sme zaneprázdnení ďalšími projektami a po opustení spoločnosti Savoy Jazz sa nám dlho nedarilo nájsť vydavateľa. O hudbu, ktorú hráme jednoducho nebol záujem.

JEFF BALLARD: Tým pádom sme nemali impulz, ktorý by nás tlačil do písania nových skladieb a do častejšieho hrania.
LG: Fungovanie Fly sa v tom čase obmedzilo na niekoľko koncertov ročne, najčastejšie vo Village Vanguard. Vyrážali sme však aj na príležitostné koncertné šnúry.

* Podľa reakcií na internetových fórach pred vaším viedenským koncertom myslím, že na Slovensku máte dosť fanúšikov.

JB: Sme obľúbení najmä u mladej generácie hudobníkov. (Smiech celej kapely.) Práve im sa páči, akým spôsobom pristupujeme k hudbe. Fly nie je nič pre päťdesiatročné dámy, avšak ani mladé slečny naša hudba príliš neoslovuje.(Smiech.)

* Zaujal ma váš kolektívny prístup prostredníctvom ktorého stierate hranicu medzi sólistom a ansámblovým hráčom.
JB: Presne tak, sme skôr ansámblovou kapelou vyznávajúcou kolektívny spôsom hrania.

* Niečo ako malý bigband? (Smiech celej kapely.)

JB: To sa mi páči! Môžeme byť „malou veľkou kapelou“ alebo čo poviete na označenie „veľká malá kapela“ (big little band)?

* Rovnako nemáte stanoveného lídra - sú Fly „demokratickou kapelou“?

JB: Určite. Podobne vnímame hudbu, každý z nás má rovnaké právo, všetci prinášame nový materiál na ktorom pracujeme spoločne. Aj honoráre rozdeľujeme rovným spôsobom. Takto sa nám to zdá priehľadnejšie.

LG: Jazz býval vždy označovaný za demokratickú hudbu nezávisle od demokracií, ktoré poznáme z politických zriadení. Tie zriedka fungujú tak, ako by ich vodcovia vo vláde chceli. My sa usilujeme byť demokratickými nakoľko je to len možné a preto je medzi nami rovnosť vo všetkom.
JB: Systém rovnosti sme neprevzali ako koncept alebo základnú tézu; jednoducho sa nám páčilo fungovať týmto spôsobom. Mám rád presne určené miesto ktoré potrebujem ako bubeník v kapele zastať, ale rovnako milujem, keď môžem robiť veci podľa seba.

* Jeff, v jednom z rozhovorov ste opisovali Fly ako “an intimate band with teeth”. Čo ste tým mysleli?

JB: (Smiech.) To vyjadrenie vystihovalo protichodnosť: niečo ako zamatový mlat (velvet sledgehammer). Napriek tomu že sme komorným „intímnym“ zoskupením, ktorého prejav by mal byť skôr jemný a tichý, výsledkom nášho prejavu je hudba plná entuziazmu a vzrušenia. Rovnako to vyjadruje istý druh prekvapenia, ktorým sa do poslucháča našou hudbou „zahryzneme“. Našou snahou je novátorstvo a „intimate band with teeth“ ako vyjadrenie sedí presne.

* Ako vnímate šance preraziť s jemnou a tichou hudbou Fly na väčších pódiách?

JB: Z vlastnej skúsenosti viem, že pokiaľ hráte skutočnú hudbu, dokážete ju dostať k poslucháčovi bez ohľadu na veľkosť pódia alebo miesta, na ktorom hráte. Samozrejme musíme na väčších pódiách pozmeniť sety, ktoré bežne hrávame v kluboch.

LG: S Bradom samozrejme vypredávame aj koncertné sály. Väčšina hudobníkov v našom postavení však hráva najmä v kluboch, takže aj my tieto miesta vnímame ako súčasť nášho života.