jazzman# 26993563

SAXOFONISTA MARK TURNER !!!

„Fly mi poskytujú viac slobody, ale aj zodpovednosti“.
05.02.2010

MARK TURNERKultový status americkému triu Fly prinieslo nielen príležitostné účinkovanie spôsobené vyťaženosťou členov, ale predovšetkým unikátny štýl prelínania trojice rovnocenných hlasov. Demokratický jazz bez lídra v podaní saxofonistu Marka Turnera, kontrabasistu Larryho Grenadiera a bubeníka Jeffa Ballarda funguje skutočne svojráznym spôsobom.
Tenor a sopránsaxofonista Mark Turner (1965) prišiel koncom roka 2008 pri nešťastnom zaobchádzaní s reťazovou pílou o dva prsty na ľavej ruke. Rozhovor vznikol len pol roka po tejto udalosti na koncerte tria vo viedenskom klube Porgy & Bess, kde kapela prezentovala posledný album Sky & Country (ECM 2009).

* Čo pre  MARKvás znamená hranie v triu bez harmonického nástroja?

MARK TURNER: V prvom rade mi poskytuje omnoho viac slobody ako tradičnejšie zoskupenia s klavírom, na druhej strane však musím priznať omnoho väčšiu zodpovednosť ako za seba, tak aj za spoluhráčov reagujúcich na moje podnety. Samozrejme je v našej hre omnoho viac priestoru; ten sa nesnažíme za každú cenu vypĺňať, avšak každý z nás musí hrať „viac nôt“ ako v bežnom triu. Na našej hudbe milujem istý druh napätia, ktoré sa vzťahuje k očakávaniu ako v danom momente zareagujú Larry alebo Jeff. Niekedy je to len pohrávanie sa s dynamickými škálami – neverili by ste ako je možné v tomto  MARKsmere objavovať neprebádané územia. Harmonické nástroje sú vo svojej podstate „celoplošnejšie“ a tieto detaily sa pri nich vytrácajú. Dokonca sa nazdávam, akoby ma akordické nástroje v istom zmysle obmedzovali a zabraňovali môjmu rozletu. Fly trio mi umožňuje väčší komfort už v tom, že sa nemusím podriaďovať voicingom. Dôvodov, prečo hrám v tomto triu, je ako vidíte viacero.

* Vaša hudba prepája komponované a improvizované úseky kolektívnym prístupom bez zjavného lídra. Ako ju vnímate vy?

MT: Na jednej strane vychádza z tradície – osobne som vyrastal na triách Sonnyho Rollinsa a Joe Hendersona ako aj kvartetách Ornette Colemana.  MARKNa rozdiel od nich je naša hudba väčšmi organizovaná kompozične a je v nej množstvo dramatických momentov, ktoré tam vnášame prostredníctvom improvizácie. Trio tohto typu zvádza k exhibovaniu, k nekonečným sólam a improvizáciám. Myslím, že v našom prípade tomu nie je celkom tak; snažíme sa vnášať do našej hudby kompozičný element a v naších skladbách sa nestrácajú výrazne spevné témy.

* Na zvukovej skúške pred koncertom sme mali možnosť sledovať vznik novej kompozície. Ako vznikajú vaše skladby?

MT: Každý z nás prináša kompozície ku ktorým častokrát niet čo dodať. Poznáme sa dlhšiu dobu a osobne sa pri komponovaní snažím MARKpremýšľať, akým spôsobom to zahrá Larry alebo Jeff. Spoločne riešime formu skladby alebo „open“ miesta, v ktorých oproti striktnejšie komponovaným úsekom dostane priestor sólista. V rámci týchto komunikácií však skôr doťahujeme detaily.

* Sú rozdielne odozvy na vašu hudbu v USA a v Európe?
MT: Čo sa reakcií odborníkov týka, musím povedať, že rebríčky ani hodnotenia v časopisoch nesledujem. Zaujímajú ma reakcie obecenstva v kluboch, ktoré sú veľmi pozitívne, aj keď nehrávame tak často, ako by si to každý z nás prial. Myslím si, že odlišnosť medzi americkým a európskym publikom dnes takmer neexistuje: pred 20-timi rokmi ju popisovali MARKviacerí, avšak postupom globalizácie sa zotrela. Naše deti nosia rovnaké oblečenie, sledujú rovnaké televízne programy – rozdiely sú naozaj minimálne.

* Ako svoju hlavnú inšpiráciu označujete saxofonistu Warne Marsha spriazneného s Lenniem Tristanom. Aké sú vaše ďalšie vzory?

MT: Nielen Marsh ma v mnohých veciach nasmeroval; inšpirovali ma aj ďalší saxofonisti: dlho som počúval hráčov ako Joe Henderson, Lee Konitz, Jimmy Giuffre. V niečom ma ovplyvnili Dexter Gordon a Sonny Rollins, tiež Stan Getz a Paul Desmond, Dewey Reedman, Wardell Grey, Michael Brecker, Wayne Shorter... Samozrejme Charlie Parker. Určite ich bolo mnoho.

* Ťažko uveriť,  PETER + MARKže koncertujete len niekoľko mesiacov po nešťastnej udalosti s pílou.

MT: Sám to pociťujem ako zázrak a som veľmi rád, že sa moja ruka každým dňom zlepšuje. Vďaka, že ste nás prišli podporiť!
viac fotiek  Peter Motyčka

Diskusia

« Apríl 2019
PoUtStŠtPiSoNe
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30

skJazz na Facebooku
Fond na podporu umenia

Plaut

Baumit

Baumit

Dobry anjel