Amerického trubkára Stevena Bernsteina označuje internetový portál All About Jazz „za jedného z najpracovitejších osobností hudobného biznisu“. Pravdou ostáva, že okrem prevázkovania autorských projektov – úspešného kvarteta Sex Mob, tria Spanish Fly alebo Millenial Territory Orchestra – sa tento hudobník objavuje po boku žánrovo rôznorodých osobností ako Leonard Cohen, Marianne Faithfull, David Murray, Sting, Nicholas Payton, Medeski Martin and Wood, Don Byron...
Bernsteinova formácia Sex Mob získala v prestížnej ankete Downbeat Critics Poll prvenstvo v kategóriách Beyond Group a Acoustic Jazz Group – Talent Deserving Wilder Recognition (2002). Podobne
v ankete Jazz Journalists Association zvíťazil tento umelec v kategórii Rare Brass (2003), v nasledujúcom roku získal v Downbeat Critics Poll prvenstvo ako najlepší aranžér – Talent Deserving Wilder Recognition (2004), jeho Millenial Territory Orchestra skončil na druhom mieste medzi bigbandami (2004) a Bernstein bodoval v kategórii Rising Star Arranger (2005, 2006).
Steven Bernstein je častým hosťom jazzového festivalu v rakúskom Saalfeldene. V rámci posledného ročníka tam v Európskej premiére prezentoval so svojimi spoluhráčmi (tenorsaxofonista Peter Apfelbaum, violončelista/trombonista Dana Leong, klarinetista Ben Goldberg, dvojica gitaristov John Schott
– Brandon Ross, basgitarista Devin Hoff a dvojica bubeníkov Scott Amendola – Josh Jones) aktuálny projekt Diaspora Suite.
* Na festivale ste odohrali vynikajúci koncert! Fantastickým bol už spôsob komunikácie medzi vami a vašimi spoluhráčmi...
STEVEN BERNSTEIN: Som rád, že ste si to všimli, pretože jedným z mojich snažení je vytvoriť v kapele rodinné prostredie. Sme si skutočne blízki, tvoríme jednu komunitu a verím, že sa táto jednoliatosť prenáša aj do muziky, ktorú spoločne vytvárame. Aj preto dnešný koncert, ktorý tu v Saalfeldene odznel v Európskej premiére, považujem za výnimočný; konečne sme Diaspora Suite odohrali tak, ako som si
to predstavoval. Dve predvedenia, ktoré sme mali v USA neboli najhoršie, avšak nie celkom podľa mojej predstavy. Okrem toho sme americké koncerty odohrali v kluboch: pokiaľ však má táto kapela vyznieť v celej svojej paráde, potrebuje koncertné pódium! S dvoma bubeníkmi, dvoma gitaristami, basgitaristom a štvorčlennou dychovou sekciou predsa nemôžete uspieť v klube. (Smiech.)
* V poslednom období ste predstavili viaceré časti cyklu Diaspora, ktorý sa s vami tiahne už viac ako desaťročie: Diaspora Soul (1999), Diaspora Blues (2002), Diaspora Hollywood (2004) a Diaspora Suite (2008). Je za týmto cyklom nejaký príbeh?
SB: Diaspora začala neplánovane:
v roku 1999 sme nahrali prvý album a vďaka dobrým odozvám sme to chceli uzavrieť jediným pokračovaním. Po koncertoch Diaspora Blues však prišiel ktosi s nápadom prepojenia a začal vznikať príbeh. Každá z Diaspor, ktorú predkladáme je diametrálne iná: je to štýlovo úplne odlišná hudba nahrávaná v rozličných mestách s variabilnou zostavou hudobníkov. Taktiež jednotlivé albumy vypovedajú o aktéroch a miestach nahrávania.
* Popri aktuálnom projekte som mal možnosť vidieť v Saalfeldene v roku 2003 aj Diaspora Blues, ktorý bol vďaka spolupráci s triom Sama Riversa skutočne slobodným a otvoreným...
SB: Chceli sme sa aspoň čiastočne priblížiť
projektom Johna Coltrana a práve Sam Rivers je z môjho pohľadu podobným velikánom, aspoň čo sa duchovnej stránky jeho hudby týka. Osobne ho považujem za jedného z posledných predstaviteľov generácie, ktorá bola schopná obsiahnuť prostredníctvom freejazzu isté duchovno a vnímala spirituálnu stránku tejto hudby. Tento rozmer žiaľ súčasným hudobníkom väčšinou chýba. Cieľom Diaspora Blues bolo v istom zmysle poukázať na styčné body medzi spirituálnym freejazzom a židovskou sakrálnou hudbou, z ktorej sme si prepožičali viacero elementov.
* Pokúšate sa na pôde vášho pozoruhodného Millenial Territory Orchestra o návrat spontánnosti neworleánskych
súborov zo začiatku minulého storočia?
SB: Hlavnou myšlienkou ansámblu bolo vyskúšať, ako by znela hudba 20-tych a 30-tych rokov minulého storočia prerozprávaná súčasným jazykom. Kvôli tomu sme oprášili inštrumentár a v snahe priblížili sa zvukovo k obdobiu polovice 20-tych rokov využívame klarinet, husle, akustickú gitaru, kontrabas. Výsledok prekvapil nás samotných a dopadlo to nad naše očakávania: poldruha roka sme boli rezidenčným telesom prestížneho newyorského klubu Jazz Standard! Po týchto povzbudeniach sme sa rozhodli siahnuť na vyššiu métu: nahliadnuť na súčasnú hudbu optikou tej staršej a možno znovu nachádzať elementy, ktoré
súčasnej hudbe chýbajú.
* Je možnosť počuť Millenial Territory Orchestra aj v Európe?
SB: Príležitostne koncertujeme aj tu, avšak nie je jednoduché vyraziť na turné s deväťčlenným súborom. Ale s nejakou menšou kapelou by sme sa snáď niekedy mohli zastaviť aj na Slovensku...
