Klavirista a skladateľ Vojtěch Procházka (1981) je odchovancom pražskej Vyššej odbornej školy pri Konzervatóriu Jaroslava Ježka. So spolužiakmi (až na výnimku Marcela Bártu) sformoval kapelu Vertigo Quintet, ktorá prekvapovala vyzretou hráčskou predstavivosťou, atmosféricky rozľahlými plochami a unikátnou zvukovosťou smerujúcou k škandinávskej scéne.
Napriek priaznivým ohlasom na domácej scéne sa Procházka rozhodol hľadať nové impulzy inde: absolvoval dvojročný študijný pobyt na prestížnom parížskom Conservatoire national supérieur de musique et de danse a dva roky strávil na hudobnej univerzite v nórskom Osle. Tam v rámci série komorných
improvizačných projektov viedol formácie s domácimi hudobníkmi a sformoval svoje aktuálne trio.
S ním sa po prvýkrát v úlohe lídra predstavil nielen na albume Amoeba’s Dance (Animal Music 2010, pozri recenziu na http://www.skjazz.sk/recenzie.php?zobraz=5115), ale aj v rámci aktuálneho ročníka Jazz Fest Brno, kde po vynikajúcom koncerte Vojtěch Procházka Trio (Vojtěch Procházka – klavír, Adrian Fiskum Myhr - kontrabas, Tore T. Sandbakken – bicie nástroje) vznikol nasledujúci rozhovor.
* Koncert bol úžasným príkladom koncentrovania energie a hudobného materiálu v rámci malej plochy. Podobne prekvapuje, v porovnaní so súčasným trendom, aj pomerne
krátka minutáž albumu Amoeba’s Dance...
VOJTĚCH PROCHÁZKA: Môžem povedať, že mám rád „punkovú energiu“, keď dokážeš skoncentrovať myšlienky do jedného miesta.
* Česká jazzová scéna sa v tomto javí (aspoň v porovnaní so Slovenskou) rôznorodejšia. Hudbu ako hráte s triom u nás nenájdeš: je to v tvojom prípade dôsledok štúdií a formovania v rámci nórskej scény?
VP: Určite. Pokiaľ viem, podobnú hudbu nehrá nikto ani v Čechách, aj keď sa tomu v istých momentoch približuje Petr Zelenka so svojím triom (Marcel Bárta a Dano Šoltýs). Práve oni začali v poslednom období svoju hudbu otvárať podobným spôsobom, ako to robíme
my.
* O spôsobe „otvárania hudby“ si mnoho naznačil v rozhovore pre magazín Harmonie. Porovnávaš tam skúsenosti pedagogických prístupov: nórskeho, ktorý spočíva v slobodnom formovaní projektov, na ktoré dostávaš od školy istý rozpočet a schématickejšieho, ktorý majú trebárs tvoji spoluhráči z Vertiga na školách v Poľsku. Ako pracuješ so svojím triom?
VP: Trio funguje v rámci klasických skúšok: častokrát prinesiem materiál a spoločne skúšame dospieť k nejakému tvaru. Nedávno sme objavili model, keď na koncertoch nemáme dohodnutý playlist. Samozrejme vychádzame zo skladieb, na ktorých sme v poslednom období pracovali, avšak mnohé
veci sa potom vyvíjajú až na pódiu. Cítim, že náš prejav je takto omnoho voľnejší a slobodnejší.
(Viac o Procházkovom štúdiu a severských projektoch pozri v rozhovore http://www.muzikus.cz/klasicka-hudba-jazz-clanky/Vojtech-Prochazka~01~brezen~2010/ )
* Tvoje trio nie je klasickým klavírnym triom so sólistom a sprievodnou rytmikou. Vašu hudbu charakterizuje expresia, intuitívne hľadačstvo, možno aj chlad v pozitívnom slova zmysle...
VP: To všetko sa tam samozrejme nachádza, mojim cieľom však bolo aby mali všetci slobodu a priestor na vyjadrenie svojho názoru, svojej hudobnej intuície. Toto sa odohráva v rámci jednotného spôsobu na rovnakej
úrovni, bez ohľadu na nástroj. Želám si, aby sme skladby formovali spoločne ako celok. Nechcem, aby to boli moje kompozície hrané podľa mojich myšlienok a predstáv, ale usilujem sa o vzájomnú interakciu. Nechcem mať trio s lídrom, ale kapelu!
* Oproti albumu, ktorý ste nahrávali pred rokom zneli na dnešnom koncerte skladby úplne ináč. Ako sleduješ váš vývoj?
VP: Naša hudba sa vyvíja strašne rýchlo už aj z dôvodu, že každý z nás funguje okrem tria v rozličných projektoch a kapelách. Ja som sa v Nórsku v poslednom období viac zaoberal experimentálnou, úplne free muzikou, čo ma poznamenalo a ovplyvnilo aj počas práce s triom. Určite
sa to muselo premietnuť aj do našej hudby. Postupuje to naozaj rýchlo, takže sami mnohé zmeny niekedy nestíhame sledovať.
* Ako nové inšpirácie uvádzaš množstvo, u nás v podstate neznámych škandinávskych umelcov ako akustické duo Streifenjunko, zoskupenia Christiana Wallumrøda...
VP: Christian už koncertoval v Čechách a nahrávky jeho ansámblu alebo tria vychádzajú na značke ECM. Okrem toho nachádzam množstvo zaujímavej muziky u ľudí, mnohokrát málo známych aj trebárs na nórskej scéne. Fantastické sú napríklad projekty gitaristu Kima Myhra – brata nášho kontrabasistu Adriana. Ten ich má niekoľko a obchádza s nimi nielen Škandináviu,
ale koncertujú často v Európe alebo Amerike. Kim ma hodne inšpiruje. V Nórsku je tiež nesmierne rozmanitá elektronická scéna, aj keď mňa skôr zaujíma to, čo sa odohráva v rámci akustickej improvizácie. Napríklad noisovejšie veci, aké robili napríklad Supersilent.
* Aká je odozva na trio v Nórsku a v Čechách?
VP: Myslím, že sa to ľuďom páči. My sme veľmi vďační za muziku, ktorú teraz hráme. Sme radi, že sa neustále transformuje, vyvíja. Baví nás hrať spolu a snažíme sa fungovať čo najintenzívnejšie, aj keď chalani majú množstvo ďalších projektov.
* Otvorenosť a žánrová prelínavosť bola aj jedným zo znakov Vertigo
Quintet, keďže každý z členov hrával v mnohých ďalších kapelách. Posledným albumom s Dorotou Barovou ste čiastočne zjemnili, obrúsili hrany – akým smerom pokračuje?
VP: Saxofonista Marcel Bárta začal písať veľmi zaujímavé veci, takže máme dostatok materiálu, aby sme mohli na jeseň nahrať nový album. Tiež sa snažíme našu hudbu otvoriť a myslím, že je to teraz výborné – aspoň podľa koncertov, ktoré sme v rámci turné odohrali minulý týždeň. Postupne sa začína kryštalizovať kto má čo v novej kapele robiť, nachádzame v rámci sexteta – Dorota sa stala súčasťou Vertiga – svoje miesta.
* Čo plánuješ do budúcnosti?
VP:
Neviem. (Smiech.) Určite hrať, nahrávať, či už s triom alebo Vertigom. Taktiež dúfam, že čoskoro vydáme duový album s bubeníkom a perkusionistom Per Oddvarom Johansenom. Nahrávka je hotová, avšak stále na tom ešte pracujeme. Sú tam len bicie nástroje s klavírom a malo by to snáď výjsť na nórskom labeli SOFA, pre ktorý nahrávajú napríklad Streifenjunko.
