S Rudreshom Mahanthappom (1971), ktorého magazíny Down Beat a Jazz Times zaraďujú k najvýraznejším altsaxofonistom nového storočia jazzu, som sa niekoľkokrát stretol na festivaloch Jazz Saalfelden, Jazz Baltica a v januári tohto roku po vystúpení vo viedenskom klube Porgy & Bess. Tento americký umelec indického pôvodu neváha vnášať do svojho prejavu nové elementy karnatickej hudby, elektrifikácie, práce s elektronikou, nebojí sa experimentovať v rámci nekonvenčných nástrojových kombinácií. Vďaka tejto otvorenosti disponuje Mahanthappa osobitým prejavom rozpoznateľným medzi desiatkami jeho saxofónových kolegov. Nedávny laureát ocenenia Altsaxofonista roka 2009 rebríčka Jazz Journalist Association zaraďuje k svojim vzorom nielen Johna Coltrana a Charlieho Parkera, ale tiež Bélu Bartóka, Antona Weberna a kapelu Yes. V poslednom období hráva Mahanthappa so svojimi rovesníkmi (Vijay Iyer, Danilo Perez, Craig Taborn), skúsenými pioniermi (Jack DeJohnette, Mark Dresser, Rez Abbasi), ale aj s významnými indickými umelcami (Kadri Gopalnath, Poovalur Sriji).


* Už 15 rokov pretrváva tvoje hudobné partnerstvo s klaviristom a skladateľom Vijayom Iyerom – hrávate ako v duu Raw Materials (album Raw Materials, Savoy Jazz 2006), tak v ďalších zoskupeniach...

RUDRESH MAHANTHAPPA: V poslednej dobe hráme spolu skôr príležitostne, keďže mám niekoľko ďalších kapiel, ktoré si vyžadujú energiu a Vijay dal dokopy trio, s ktorým nahral vynikajúci album Historicity. Napriek tomu sa stále teším, keď aspoň na niekoľko týždňov oživíme Raw Materials a vydáme sa na cesty (pozri report http://www.skjazz.sk/search.php?zobraz=2695). Poznáme sa skutočne dlho, obaja pochádzame z južnej Indie a naši rodičia sa prisťahovali do Spojených štátov približne v rovnakom období. Spája nás omnoho viac ako „len“ hudba – máme podobné zázemie, nazeranie na fúzie indickej hudby s jazzom... To, že som stretol Vijaya, akoby moje druhé ja, považujem za zázrak. Myslím, že nás zoznámil Steve Coleman.

* Ako sideman si vraj začal hrávať s Jackom DeJohnettom...

RM: Členom jeho koncertného kvinteta som sa stal prednedávnom. Začiatkom roka sme v newyorskom Birdlande odohrali zopár koncertov a odozvy boli veľmi priaznivé. Onedlho vyrážame na americké turné, na rok 2011 je naplánovaná Európa, aj keď myslím, že niekoľko švajčiarskych koncertov odohráme ešte tento rok. O albume sa zatiaľ nehovorilo, je to však otázka času.

* Čo je to za muziku?

RM: Hráme skladby z rôznych období Jackovej kariéry – od Special Edition´s z éry Grega Osbyho, Garyho Thomasa, ako aj Davida Murraya, veci z albumov, ktoré nahral s Patom Methenym či Johnom Scofieldom. Je to rozmanitý repertoár a podobne flexibilná je celá kapela: hrá tam gitarista Dave Fiuczynski, basgitarista Jerome Harris, George Colligan strieda klavír s klávesami. Miestami to znie ako akustická kapela, niekedy je to ale drsnejšie.

* Okrem Jacka DeJohnetta ťa do svojej koncertnej kapely angažoval Danilo Perez...

RM: S jeho kvintetom sme nedávno nahrali nový album. Okrem toho som napísal niekoľko väčších kompozícii pre dva bigbandy – jeden z Filadelfie a druhý zo Švédska. V poslednom období som ustavične v jednom kole, ale som za to vďačný.

* Napriek tomu v Európe nekoncertuješ príliš často, podobne tvoje albumy u nás nájdeš skôr výnimočne...

RM: Práve v tom sa nedokážem zhodnúť s mojimi vydavateľmi ako Pi Recordings alebo Innova. Tieto spoločnosti pritom zastupujú pozoruhodných umelcov: Innova podporuje mladých skladateľov klasickej hudby, ale v ich katalógu nájdeš aj projekty Anthonyho Braxtona alebo Joela Harrisona. Pre Pi Recordings nahrávajú Art Ensemble of Chicago, James „Blood“ Ulmer, Wadada Leo Smith, ale aj mladí hudobníci ako Vijay Iyer, Steve Lehman alebo Craig Taborn. Skutočne nerozumiem, prečo tieto vydavateľstvá nepropagujú svoje aktivity v Európe!

* Neuvažoval si o spolupráci s európskym vydavateľstvom?

RM: Premýšľam o tom neustále. Nie je to síce jednoduché, ale ani nemožné: pozri sa na Vijaya, ktorý svoj posledný album vydal na značke ACT Music a spoločnosť mu zabezpečila slušné promo. (Dôkazom bol billboard zavesený vedľa vchodu do festivalovej budovy v Saalfeldene a usilovný Iyerov manažér, ktorý svojmu zverencovi vybavil množstvo stretnutí s novinármi. Vynikajúci album Historicity sa tak aj vďaka pomerne slušnej kampani zaradil k najúspešnejším a najpredávanejším jazzovým albumom roka 2009. pozn. aut.). Istý čas som koketoval s myšlienkou spolupracovať s ENJA Records, avšak mali nejaké problémy. Ani ECM by nebolo zlé... Skúšam ich osloviť s komorným projektom.

* Neprekážalo by ti, že nahrávanie a výsledný dojem ECM produktov má „pod palcom“ majiteľ a producent Manfred Eicher?

RM: ECM je jedným z najlepších svetových vydavateľstiev ktoré sa navyše stará o svojich umelcov. Keď prídu hudobníci ako napríklad Tomasz Stanko na koncertné turné do Ameriky, ECM im zabezpečí slušné promo. Majú kampaň a inzercie v časopisoch a novinách ako Village Voice alebo New York Magazine, čo potom znamená množstvo hrania na lukratívnych miestach. Kamarát, ktorý je koncertným promotérom v Baltimore mi spomínal, ako pred šnúrami ECM umelcov posielala spoločnosť pohľadnice s informáciami o koncertoch svojim priaznivcom po celej Amerike. Vieš čo to znamená vyčleniť trebárs päťtisíc dolárov len na poštovné? Je to úplne iný level, pretože žiaden z mojich kolegov si to nemôže dovoliť. Nehovorím, že som nespokojný s vydavateľstvom Pi v ktorom vyšla väčšina mojich projektov; problémom je skôr distribúcia a marketing v Európe. Množstvo ľudí mi hovorí ako sa im páči moja hudba, len sa nevedia dostať k albumom. A to ma hnevá.

* A čo typické jazzové vydavateľstvá ako Blue Note?

RM: Tým úplne stačí ich katalóg, z ktorého môžu ešte dlhé desaťročia vydávať reedície. V Blue Note sa o nových umelcov príliš nezaujímajú. Niektorých podchytili ešte pred rokmi, ale význam tejto spoločnosti značne upadol. Aj ich najväčšia producentská osobnosť a vyhľadávač talentov Bruce Landwall odchádza do dôchodku. Pre mňa osobne Blue Note skončili a myslím si, že omnoho zaujímavejšiu hudbu ponúkajú malé nezávislé spoločnosti. V Európe je to lepšie – tu aj v katalógoch veľkých firiem ACT alebo ECM nájdeš zaujímavé veci. Label s takouto podporou umelcov však v Amerike neexistuje.