Počuť naživo teremin – predchodcu syntezátorov s anténou, dvojicou generátorov a sférickým zvukom je nevšednou záležitosťou. Ešte kurióznejšie je vidieť tento prapodivný nástroj ako súčasť jazzového orchestra. Festival JazzBaltica ponúkol pred dvoma rokmi túto možnosť na koncerte vynikajúceho Jazz Big Band Graz s projektom Electric Poetry and Lo-Fi Cookies.

 

Na vlaňajšom ročníku festivalu sa teremin objavil druhýkrát a majstrovsky ho ovládala opäť nemecká hudobníčka a skladateľka Barbara Buchholz. Rodáčka z Duisburgu má za sebou množstvo spoluprác s európskymi hudobníkmi, trojicu autorských CD so súčasnou ale aj improvizovanou experimentálnou hudbou ako aj účinkovanie v televíznej show Got Talent. Barbara Buchholz sa na festivale predstavila v projekte Electronics Moods s klaviristom Michaelom Wollnym a samplistom Guyom Sternbergom.

 

* Hráte na kurióznom nástroji teremine, avšak prvé hudobné úspechy ste zažívala ako basgitaristka dámskej jazzovej kapely Reichlich Weiblich. To tiež na prvý pohľad nepôsobí celkom zvyčajne...

 

BARBARA BUCHHOLZ: "V kapele Reichlich Weiblich som hrávala ešte v polovici 80-tych rokov. Bola to pomerne veľká kapela s desiatimi dychmi a rytmickou sekciou. V tej dobe nebolo ani celkom zvyčajné vidieť ženu za hudobným nástrojom, keď nemám na mysli orchestrálne hráčky. O jazzových kapelách ani nehovorím. Pre nás bol obrovský problém nájsť bubeníčku a preto sme istý čas v kapele „vydržiavali“ chlapa." (Smiech.)

 

* Aký druh jazzu ste hrávali?

 

BB: "Nikdy sme sa nevenovali štandardom, ale prezentovali sme výlučne vlastné kompozície. Bolo to dané aj tým, že sa v našej kapele stretla trojica skladateliek – klaviristka Ulrike Haage, altsaxofonistka Sibylle Pomorin a hráčka na trúbke Iris Timmermann. Každá z nich si časom vybudovala vlastný kompozičný jazyk a táto diferenciácia bola skutočne počuteľná. Našu hudbu sme naozaj mohli pomenovať ako súčasná, pretože odrážala práve to, čo sa v 80-tych rokoch dialo okolo nás. Samozrejme, bolo v nej dosť avantgardných prvkov."

 

* Študovali ste flautu, gitaru, basovú gitaru a spev. Ako ste sa dostali k tereminu?

 

BB: "Bola to v istom zmysle láska na prvý pohľad. Prvýkrát som sa s týmto nástrojom stretla v Hamburgu, kde ho predvádzala praneter vynálezcu Leva Teremina, Lydia Kavina. Pokiaľ si spomínam, šlo o scénickú hudbu Toma Waitsa v produkcii Roberta Wilsona. Tam ma teremin úplne dostal a nasledovalo niekoľko rokov zúfalého zháňania nástroja, pretože nájsť dobrý exemplár je obrovské umenie. Dnes je to o čosi jednoduchšie, keďže ho ponúka napríklad spoločnosť Moog a vďaka ich rozsiahlej distribučnej sieti môže byť dostupný kdekoľvek na svete."

 

* Je náročné ovládať teremin, kontrolovať dynamiku, tónovú výšku a ďalšie parametre?

 

BB: "Áno, je to komplikovanejšie ako pri klasických hudobných nástrojoch. Nesmierne ťažké je práve to, že všetky tóny ktoré sa chystáte hrať si musíte istým spôsobom predstavovať, keďže nemáte k dispozícii klaviatúru, struny ani žiaden snižec, podľa ktorých viete, v ktorej časti tónového spektra nástroja sa práve nachádzate. Pri teremine sa všetko odohráva virtuálne vo vašich predstavách. Musíte sa naučiť poslúchať vnútorný hlas."

 

* Teremin sa objavuje v súčasnej klasickej alebo experimentálnej hudbe, vy ste ho preniesli do sveta jazzu. Ako vznikla vaša spolupráca s Jazz Big Band Graz na projekte Electric Poetry and Lo-Fi Cookies?

 

BB: "Prvotných nápadov bolo viacero, no najpodstatnejšou sa zdala idea prepájania protikladov: nesmierne krehkej a poetickej poézie so syntetickými a umelými syntezátormi. Keďže teremin je v istom zmysle predchodcom týchto rozšírených nástrojov, zdalo sa logické, že k projektu prizvali aj mňa. Spomínaný protiklad je však len zdanlivý, pretože teremin je sám osebe poetickým a jemným nástrojom – nemyslím jeho vzhľad, ale zvukové možnosti. Pokiaľ pri syntezátoroch „mačkáte“ množstvo gombíkov a krútite potenciometrami, pri teremine musíte okrem pohybu rúk zapojiť celé telo, čo mnohokrát pôsobí ako rituálny tanec. Hranie na teremine je celostným emocionálnym procesom, pretože rovnako dôležitý je spôsob dýchania a ovládania organizmu. Je to skutočne expresívna záležitosť nehovoriac o tom, že je to zaujímavé aj vizuálne."

 

* Záznam Electric Poetry and Lo-Fi Cookies z festivalu Jazz Baltica vyšiel aj na DVD (Intuition 2010). Koncertovali ste s Bigbandom Graz často?

 

BB: "Koncerty, ktoré sme s chalanmi absolvovali boli úžasné, aj keď cestovanie a presuny sú pre mňa vždy únavné. Tento rok spolu chystáme nové projekty, nie však s celým orchestrom, ale len s niektorými hudobníkmi. Zatiaľ sú v pláne scénické a filmové veci, neskôr z toho možno vznikne viac."

 

* K svojim projektom vás prizvali aj osobnosti ako sú trubkár Arve Henrikssen a DJ/live electronics performer Jan Bang.

 

BB: "Naše spoločné trio je už za nami. Bolo však skvelé vyskúšať si pre každého z nás čosi nové. Dnes sa venujeme odlišným veciam, avšak verim, že spoločné pódiové stretnutia nie sú vylúčené. Nakoniec Electronic Moods, ktoré teraz prezentujem s Michaelom Wollnym a Guyom Sternbergom istým spôsobom na spomínané trio nadväzujú."

 

* Čo bolo myšlienkou Electronic Moods?

 

BB: "Prvotný nápad pochádzal samozrejme od Reiniera Haarmana (umelecký riaditeľ Jazz Baltica, pozn. aut.) o ktorom je známe, že v posledných rokoch podnietil viacero zdanlivo nesúrodých projektov. Nápad sa mi páčil aj z dôvodu, že Michaelov vývoj sledujem už niekoľko rokov a Guy je jedným z najpovolanejších experimentátorov, ktorí dokážu nádherne a nevtieravo prepojiť elektroniku s prirodzeným klavírnym zvukom. Bez Guya by naša komunikácia bola príliš kostrbatá. On nás nádherne tmelí a jeho živé samplovanie, pri ktorom nám ponúka možnosť reagovať na vlastný recyklovaný materiál dáva tomuto dialógu potrebnú energiu."

 

* Aké ďalšie možnosti ponúka prepojenie tereminu s elektronickými procesormi a midi prevodníkmi?

 

BB: "Sama občas používam midi teremin a je to skutočne pekná hračka. (Smiech.) Niečo ako neviditeľná klávesnica, po ktorej sa môžete naháňať a skúšať nové zvukové možnosti. Na každý poltón si napríklad môžem nastaviť iný zvuk, z čoho potom vznikajú nepredstaviteľné veci. Ale vnímam ho skôr ako zábavku, ktorá nemôže nahradiť originálny teremin."

 

* V Moskve fungujúci Theremin Institute prezrádza, že tento nástroj má v krajine svojho vynálezcu odozvu...

 

BB: "O odozve môžeme hovoriť len v prípade tereminového centra, ktoré v súčasnosti vedie Andrey Smirnov. Na jeho pôde prebiehajú rozličné workshopy určené mladým hudobníkom a skladateľom, ktorí pre tento nástroj komponujú. Mnohí využívajú teremin len ako rozhranie alebo styčnú plochu pre svoje ďalšie, vonkoncom nielen hudobné projekty. Rovnako vedci, ktorí sa zaoberajú fyzikou alebo akustikou tam experimentujú s novými zvukovými možnosťami."

 

* A učíte teremin?

 

BB: "Samozrejme, každoročne robím workshopy a rozličné kurzy. Hneď po festivale sa chystám na kurzy, ktoré každý rok prebiehajú na Sardínii a Malorke. Na mojej stránke však toho o mne a o teremine nájdete omnoho viac."